For correct display please download and install the font Times new roman tnr_____.ttf in the  C:\WINDOWS\Fonts\ directory.


 

[PTS Vol Pug -] [\z Pp /] [\f I /]

[PTS Page 001] [\q 1/]

[BJT Vol Pug -] [\z Pp /] [\w I /]

[BJT Page 240] [\x 240/]

 

Abhidhammapi­ake

 

Puggalapa––attippakaraöaµ

 

Abhidhammapi­ake

 

Puggala pa––attippakaraöaµ

 

Namo tassa bhagavato arahato sammŒsambuddhassa

 

1. MŒtikŒ

 

Cha pa––attiyo: khandhapa––atti, Œyatanapa––atti, dhŒtupa––atti, saccapa––atti, indriyapa––atti, puggalapa––att´ ti.

 

KittŒvatŒ khandhŒnaµ khandhapa––atti: yŒvatŒ pa–cakkhandho, rèpakkhandho vedanŒkkhandho sa––Œkkhandho saºkhŒrakkhandho vi––Œöakkhandho. EttŒvatŒ khandhŒnaµ khandhapa––atti.

 

KittŒvatŒ ŒyatanŒnaµ Œyatanapa––atti: yŒvatŒ dvŒdasŒyatanŒni cakkhŒyatanaµ rèpŒyatanaµ sotŒyatanaµ saddŒyatanaµ ghŒnŒyatanaµ gandhŒyatanaµ jivhŒyatanaµ rasŒyatanaµ kŒyŒyatanaµ pho­­habbŒyatanaµ manŒyatanaµ dhammŒyatanaµ. EttŒvatŒ ŒyatanŒnaµ Œyatanapa––atti.

 

KittŒvatŒ dhŒtènaµ dhŒtupa––atti: yŒvatŒ a­­hŒrasadhŒtuyo, cakkhudhŒtu rèpadhŒtu cakkhuvi––ŒöadhŒtu, sotadhŒtu saddadhŒtu sotavi––ŒöadhŒtu, ghŒnadhŒtu gandhadhŒtu ghŒnavi––ŒöadhŒtu, jivhŒdhŒtu rasadhŒtu jivhŒvi––ŒöadhŒtu, kŒyadhŒtu pho­­habbadhŒtu kŒyavi––ŒöadhŒtu, manodhŒtu dhammadhŒtu manovi––ŒöadhŒtu. EttŒvatŒ dhŒtènaµ dhŒtupa––atti.

 

[PTS Page 002] [\q 2/]

KittŒvatŒ saccŒnaµ saccapa––atti: yŒvatŒ cattŒri saccŒni, dukkhasaccaµ samudayasaccaµ nirodhasaccaµ maggasaccaµ. EttŒvatŒ saccŒnaµ saccapa––atti.

 

[BJT Page 242] [\x 242/]

 

KittŒvatŒ indriyŒnaµ indriyŒnaµ indriyapa––atti: yŒvatŒ bŒv´satindriyŒni: cakkhundriyaµ sotindriyaµ ghŒnindriyaµ jivhindriyaµ kŒyindriyaµ manindriyaµ itthindriyaµ purisindriyaµ j´vitindriyaµ sukhindriyaµ dukkhindriyaµ somanassindriyaµ domanassindriyaµ upekkhindriyaµ saddhindriyaµ viriyindriyaµ satindriyaµ samŒdhindriyaµ pa––indriyaµ ana––Œta––ŒssŒm´tindriyaµ a––indriyaµ a––ŒtŒvindriyaµ. EttŒvatŒ indriyŒnaµ indriyapa––atti.

 

KittŒvatŒ praggalŒnaµ puggalapa––atti:

 

1. Samayavimutto 2. Asamayavimutto

3. Kuppadhammo

4. Akuppadhammo

5. ParihŒnadhammo

6. AparihŒnadhammo

7. CetanŒbhabbo

8. AnurakkhanŒbhabbo

9. Puthujjano

10. Gotrabhè

11. Bhayèparato

12. Abhayèparato

13. BhabbŒgamano

14. AbhabbŒgamano

15. Niyato

16. Aniyato

17. Pa­ipannako

18. Phale­h´to

19. Samas´s´

20. éh´takapp´

21. Ariyo

22. Anariyo

23. Sekho1

24. Asekho2

25. Nevasekho nŒsekho3

26. Tevijjo

27. ChaÂabhi––o

[PTS Page 003] [\q 3/]

28. SammŒsambuddho

29. Paccekabuddho4

30. UbhatobhŒgavimutto

31. Pa––Œvimutto

32. KŒyasakkh´

33. Di­­happatto

34. SaddhŒvimutto

35. DhammŒnusŒr´

36. SaddhŒnusŒr´

37. Sattakkhattuparamo

38. Kolaµkolo

39. Ekab´j´

40. SakadŒgŒm´

41. AnŒgŒmi.

42. AntarŒparinibbŒy´

43. UpahaccaparinibbŒy´

44. AsaºkhŒraparinibbŒy´

45. SasaºkhŒraparinibbŒy´

46. Uddhaµsoto akani­­hagŒmi

 

1. Sekkho - machasaµ s´mu.

2. Asekkho - machasaµ

3. NevasekkhanŒsekkho - machasaµ

4. Paccekasambuddho - machasaµ

 

[BJT Page 244] [\x 244/]

 

47. SotŒpanno, sotŒpattiphala sacchikiriyŒya pa­ipanno

48. SakadŒgŒm´, sakadŒgŒm´phala sacchikiriyŒya pa­ipanno

49. AnŒgŒm´, anŒgŒm´phala sacchikiriyŒya pa­ipanno.

50. ArahŒ, arahattaphala sacchikiriyŒya1 pa­ipanno

 

Ekaka mŒtikŒ ni­­hitŒ

 

2. Duka mŒtikŒ

 

1. Kodhano ca upanŒh´ ca

2. Makkh´ ca paÂŒs´ ca

3. Issèk´ ca macchar´ ca

4. Sa­ho ca mŒyŒv´ ca

5. Ahiriko ca anottapp´ ca

6. Dubbavo ca pŒpamitto ca

[PTS Page 004] [\q 4/]

7. Indriyesu aguttadvŒro ca bhojane amatta––è ca

8. Mu­­hassati ca asampajŒno ca

9. S´lavipanno ca di­­hivipanno ca

10. Ajjhattasa––ojano ca bahiddhŒsa––ojano ca

11. Akkodhano ca anupanŒh´ ca

12. Amakkh´ ca apalŒs´ ca

13. Anissèk´ ca amacchar´ ca

14. Asa­ho ca amŒyŒv´ ca

15. HirimΠca ottappi ca

16. Suvaco ca kalyΚamitto ca

17. Indriyesu guttadvŒro ca bhojane matta––è ca

18. Upa­­hitasati ca sampajŒno ca

19. S´lasampanno ca di­­hisampanno ca

20. Dve puggalŒ dullabhŒ lokasmiµ

21. Dve puggalŒ dutappayŒ

22. Dve puggalŒ sutappayŒ

23. Dvinnaµ puggalŒnaµ ŒsavŒ va¶¶hanti

25. H´nŒdhimutto ca paö´tŒdhimutto ca

26. Titto ca tappetΠca

 

Draka mŒtikŒ ni­­hitŒ

 

1. ArahattŒya - [PTS.]

 

[BJT Page 246] [\x 246/]

 

3. Tika mŒtikŒ

 

1. NirŒyo Œsaµso vigatŒso.

 

2. Tayo gilŒnèpamŒ puggalŒ.

 

3. KŒyasakkh´ di­­hippanno saddhŒvimutto.

 

4. GèthabhŒö´ pupphabhŒö´ madhubhŒö´.

 

5. Arukèpama1 citto puggalo vijjèpamacitto puggalo vajirèpamacitto puggalo.

 

6. Andho ekacakkhu dvicakkhu.

 

7. Avakujjapa––o puggalo ucchaºgapa––o puggalo puthrapa––o puggalo.

 

[PTS Page 005] [\q 5/]

8. Atthekacco puggalo kŒmesu ca bhavesu ca av´tarŒgo, atthekacco puggalo kŒmesu v´tarŒgo bhavesu av´tarŒgo, atthekacco puggalo kŒmesu ca bhavesu ca v´tarŒgo.

 

9. PŒsŒöalekhupamo puggalo pa­havilekhèpamo puggalo udakalekhupamo puggalo.

 

10. Tayo potthakupamŒ puggalŒ.

 

11. Tayo kŒsikavatthèpamŒ puggalŒ.

 

12. Suppameyyo, duppameyyo, appameyyo.

13. Atthekacco puggalo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupŒsitabbo.

 

Atthekacco puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupŒsitabbo, atthekacco puggalo sakkatvŒ sevitabbo bhajitabbo payirupŒsitabbo.

 

14. Atthekacco puggalo jigucchitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupŒsitabbo,

 

Atthekacco puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupŒsitabbo,

 

Atthekacco puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupŒsitabbo.

 

1. Aruöupama - [PTS]

 

[BJT Page 248] [\x 248/]

 

15. Atthekacco puggalo s´lesu paripèrakŒr´ samŒdhismiµ mattasokŒr´ pa––Œya mattasokŒr´.

 

Atthekacco puggalo s´lesu ca paripèrakŒri samŒdhismiµ ca paripèrakŒr´ pa––Œya mtatasokŒr´.

 

Atthekacco puggalo s´lesu ca paripèrakŒr´ samŒdhismiµ ca paripèrakŒr´ pa––Œya ca paripèrakŒr´.

 

16. Tayo satthŒro, aparepi tayo satthŒro.

 

Taki mŒtikŒ ni­­hitŒ.

 

4. Catukka mŒtikŒ

 

1. Asappuriso, asappurisena asappurisataro, sappuriso. Sappurisena sappurisataro.

 

2. PŒpo, pŒpena pŒpataro, kalyŒöo, kalyŒöena kalyŒöa taro.

 

[PTS Page 006] [\q 6/]

3. PŒpadhammo, pŒpadhammena pŒpadhammataro, kalyŒöadhammo, kalyŒöadhammena kalyŒöadhammataro.

 

4. SŒvajjo, vajjabahulo, appavajjo, anavajjo.

 

5. Uggha­ita––è, vipa–cita––è1, neyyo, padaparamo.

 

6. Yuttapa­ibhŒno no muttapa­ibhŒno, muttapa­ibhŒno no yuttapa­ibhŒno, yuttapa­ibhŒno ca muttapa­ibhŒno ca, neva yuttapa­ibhŒno no muttapa­ibhŒno.

 

7. CattŒro dhammakathikŒ puggalŒ.

 

8. CattŒro valŒhakèpamŒ puggalŒ.

 

9. CattŒro mèsikèpamŒ puggalŒ.

 

10. CattŒro amabèpamŒ puggalŒ.

 

11. CattŒro kumbhèpamŒ puggalŒ.

 

12. CattŒro udakarahadupamŒ puggalŒ.

 

13. CattŒro balivaddèpamŒ2 puggalŒ.

 

14. CattŒro ŒsivisèpamŒ puggalŒ.

 

1. Vipacita––è - s´mu.

2. Bal´baddèpamŒ - machasaµ.

 

[BJT Page 250] [\x 250/]

 

15. Atthekacco puggalo, ananuvicca apariyogŒhetvŒ avaööŒrahassŒ vaööaµ bhŒsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ vaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ appasŒdaniye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ pasŒdaniye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti.

 

16. Atthekacco puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ vaööŒrahassa vaöaöaµ bhŒsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ appasŒdaniye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti,

 

Atthekacco puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ pasŒdaniye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒhoti.

 

17. Atthekacco puggalo avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca kho vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena,

 

Atthekacco puggalo vaöaöŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca kho avaööŒrahassa avaööa. BhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena,

 

Atthogacco puggalo avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti [PTS Page 007] [\q 7/] bhètaµ tacchaµ kŒlena, vaööarahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

Atthekacco puggalo neva avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca vaööŒrasahha vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

[BJT Page 252] [\x 252/]

18. U­­hŒnaphalèpaj´v´ no pu––aphalèpaj´v´,

Pu––aphalèpaj´v´ no u­­hŒnaphalèpaj´v´,

U­­hŒnaphalèpaj´v´ ca pu––aphalèpaj´v´ ca.

Neva u­­hŒnaphalèpaj´v´ no pu––aphalèpaj´v´.

 

19. Tamotama parŒyano, tamo jotiparŒyano, jotiparŒyano, jotitamaparŒyano, joti joti parŒyano.

 

20. Onatonato, onatunnato, unnatonato, unnatunnato.

 

21. CattŒro rukkhupamŒ puggalŒ.

 

22. RèpappamŒöo rèpappasanno, ghosappamŒöo ghosappasanno, lèkhappamŒöo lèkhappasanno, dhammappamŒöo dhammappasanno.

 

23. Atthekacco puggalo attahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya,

 

Atthekacco puggalo parahitŒya pa­ipanno hoti no attahitŒya,

 

Atthekacco puggalo attahitŒya ceva pa­ipanno hoti parahitŒya ca,

 

Atthekacco puggalo nevattahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya.

 

24. Atthekacco puggalo attantapo hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto,

 

Atthekacco puggalo parantapo hoti paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto,

 

Atthekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto parantapo ca paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto,

 

 

[BJT Page 254] [\x 254/]

 

Atthekacco puggalo neva attantapo hoti na attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto, na parannapo na paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo di­­hevadhamme nicchŒto nibbuto s´tibhèto sukhapa­isaµved´ brahmabhètena attanŒ viharati.

 

25. SarŒgo, sadoso, samoho, samŒno.

 

26. Atthekacco puggalo lŒbh´ hoti ajjhattaµ ceto samathassa, na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

[PTS Page 008] [\q 8/]

Atthekacco puggalo lŒbh´ hoti adhipa––ŒdhammavipassanŒya, na lŒbh´ ajjhattaµ cetosamathassa.

 

Atthekacco puggalo lŒbh´ ceva hoti ajjhattaµ cetosamathassa, lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

Atthekacco puggalo neva lŒbh´ hoti ajjhattaµ cetosamathassa na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

27. AnusotagŒm´ puggalo, pa­isotagŒm´ puggalo, ­hitatto puggalo, tiööo pŒragato1. Thale ti­­hati brŒhmaöo.

 

28. Appassuto sutena anuppanno, appassuto sutena uppanno, bahussuto sutena anuppanno, bahussuto sutena uppanno.

 

29. Samaöacalo, samaöapadumo, samaöapuö¶ar´ko, samaöesu samaöasukhumŒlo.

 

Catukka mŒtikŒ ni­­hitŒ.

 

1. Paraºgato - machasaµ.

 

[BJT Page 256] [\x 256/]

 

5. Pa–caka mŒtikŒ

 

1. Atthekacco puggalo Œrabhati1 ca vippa­isŒr´ ca hoti ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti.

 

Atthekacco puggalo Œrabhati na vippa­isŒr´ ca hoti ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti.

 

Atthekacco puggalo nŒrabhati vippa­isŒr´ hoti ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti.

 

Atthekacco puggalo nŒrabhati na vippa­isŒr´ hoti ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti.

 

Atthekacco puggalo nŒrabhati na vippa­isŒr´ hoti ta–ca ceto vimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ pajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti.

 

[PTS Page 009] [\q 9/]

2. DatvŒ avajŒnŒti, saµvŒsena avajŒnŒti, Œdheyyamukho hoti, lolo hoti mando momèho hoti.

 

3. Pa–ca yodhŒj´vèpamŒ puggalŒ.

9. Pa–ca Œra––ikŒ.

 

4. Pa–ca piö¶apŒtikŒ.

10. Pa–ca rukkhamèlikŒ.

5. Pa–ca khalupacchŒbhattikŒ.

11. Pa–ca abbhokŒsikŒ.

6. Pa–ca ekŒsanikŒ.

12. Pa–ca nesajjikŒ.

7. Pa–ca paµsukèlikŒ.

13. Pa–ca yathŒsanthatikŒ.

8. Pa–ca tec´varikŒ. 14. Pa–ca sosŒnikŒ. Pa–caka mŒtikŒ ni­­hitŒ.

1. îrabbhati - machasaµ.

 

[BJT Page 258] [\x 258/]

 

6. Chakka mŒtikŒ

 

1. Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, tattha ca sabba––utaµ pŒpuöŒti balesu ca vas´bhŒvaµ.

 

Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, na ca tattha sabba––utaµ pŒpuöŒti na ca balesu1 vas´bhŒvaµ.

 

Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati di­­heva dhamme dukkhassantakaro hoti, na ca sŒvakapŒramiµ pŒpuöŒti.

Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati na ca di­­heva dhamme dukkhassantakaro hoti, anŒgŒm´ hoti anŒgannŒ itthattaµ.

Atthekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati na ca di­­heva dhamme dukkhassantakaro hoti, ŒgŒm´ hoti ŒgannŒ itthattaµ.

 

Chakka mŒtikŒ ni­­hitŒ.

 

 

[PTS Page 010] [\q 10/]

7. Sattaka mŒtikŒ

 

1. Satta udakèpamŒ puggalŒ: sakiµ nimuggo nimuggova hoti, ummujjitvŒ nimujjati, ummujjitvŒ ­hito hoti, ummujjitvŒ vipassati viloketi, ummujjitvŒ patarati, ummujjitvŒ pa­igŒdhappatto hoti, ummujjitvŒ tiööo hoti pŒragato thale ti­­hati brŒhmaöo.

 

2. UbhatobhŒgavimutto, pa––Œvimutto, kŒyasakkh´, di­­happatto, saddhŒvimutto, dhammŒnusŒr´, saddhŒnusŒr´.

 

Sattaka mŒtikŒ ni­­hitŒ.

 

1. Phalesu - [PTS.]

 

 

[BJT Page 260] [\x 260/]

 

8. A­­haka mŒtikŒ

1. CattŒro maggasamaºgino, cattŒro phalasamaºgino-puggalŒ.

 

A­­haka mŒtikŒ ni­­hitŒ

 

 

9. Navaka mŒtikŒ

1. SammŒ sambuddho, pacceka buddho, ubhatobhŒgavimutto, pa––Œvimutto, kŒyasakkh´, di­­happatto, saddhŒvimutto, dhammŒnusŒr´, saddhŒnusŒr´.

 

Navaka mŒtikŒ ni­­hitŒ

 

 

10. Dasaka mŒtikŒ

1. Pa–cannaµ idha ni­­hŒ, pa–cannaµ idha vihŒya ni­­hŒ.

 

Dasaka mŒtikŒ ni­­hitŒ

 

Puggalapa––atti mŒtikŒ ni­­hitŒ.

 

[BJT Page 262] [\x 262/]

 

[PTS Page 011] [\q 11/]

1. Ekaka niddeso

 

1. Katamo ca puggalo samayavimutto: idhekacco puggalo kŒlena kŒlaµ samayena samayaµ a­­havimokkhe kŒyena phassitvŒ1 viharati, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo samaya vimutto.

 

2. Katamo ca puggalo asamayavimutto: idhekacco puggalo naheva kho kŒlena kŒlaµ samayena samayaµ a­­havimokkhe kŒyena phassitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo asamayavimutto. Sabbepi ariya puggalŒ ariyavimokkhe asamayavimuttŒ.

 

3. Katamo ca puggalo kuppadhammo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti. RèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, so ca kho na nikŒmalŒbh´ hoti na akicchalŒbh´ na akasiralŒbh´, na yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjat´'pi vu­­hŒtipi. éhŒnaµ kho panetaµ vijjati yaµ tassa puggalassa pamŒdamŒgamma tŒ samŒpattiyo kuppeyyuµ. Ayaµ vuccati puggalo kuppadhammo.

 

4. Katamo ca puggalo akuppadhammo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ. So ca kho nikŒmalŒbh´ hoti akicchalŒbh´ akasiralŒbh´, yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjat´'pi vu­­hŒti'pi. A­­hŒnametaµ anavakŒso yaµ tassa puggalassa pamŒdamŒgamma tŒ samŒpattiyo kuppeyyuµ. Ayaµ vuccati puggalo akuppadhammo. Sabbepi ariyapuggalŒ ariye vimokkhe akuppadhammŒ.

 

1. PhusitvŒ - machasaµ.

 

[BJT Page 264] [\x 264/]

 

5. Katamo ca puggalo parihŒnadhammo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ [PTS Page 012] [\q 12/] arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, so ca kho na nikŒmalŒbh´ hoti na akicchalŒbh´ na akasiralŒbh´, na yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjat´ pi vu­­hŒti'pi. éhŒnaµ kho panetaµ vijjati yaµ so puggalo pamŒdamŒgamma tŒhi samŒpatt´hi parihŒyeyya, ayaµ vuccati puggalo parihŒnadhammo.

 

6. Katamo ca puggalo aparihŒnadhammo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, so ca kho nikŒmalŒbh´ hoti akicchalŒbh´ akasiralŒbh´, yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjati'pi vu­­hŒtipi. A­­hŒnametaµ anavŒkŒso yaµ so puggalo pamŒdamŒgamma tŒhi samŒpatt´hi parihŒyeyya, ayaµ vuccati puggalo aparihŒna dhammo. Sabbepi ariyapuggalŒ ariye vimokkhe aparihŒnadhammŒ.

 

7. Katamo ca puggalo cetanŒbhabbo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, so ca kho na nikŒmalŒbh´ hoti, na akicchalŒbh´, na akasiralŒbh´, yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjati'pi vu­­hŒti'pi. Sace anusa–ceteti na parihŒyati tŒhi samŒpatt´hi, sace na anusa–ceteti parihŒyati tŒhi samŒpatt´hi. Ayaµ vuccati puggalo cetanŒbhabbo.

 

8. Katamo ca puggalo anurakkhanŒbhabbo: idhekacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, so ca kho na nikŒmalŒbh´ hoti na akicchalŒbh´ na akasiralŒbh´, na yatthicchakaµ yadicchakaµ yŒvaticchakaµ samŒpajjati pi vu­­hŒti'pi. Sace anurakkhati na parihŒyati tŒhi samŒpatt´hi, sace na anurakkhati parihŒyati tŒhi samŒpatt´hi. Ayaµ vuccati puggalo anurakkhanŒbhabbo.

 

 

[BJT Page 266] [\x 266/]

 

9. Katamo ca puggalo puthujjano: yassa puggalassa t´öi saµyojanŒni appah´nŒni na ca tesaµ dhammŒnaµ pahŒnŒya pa­ipanno, ayaµ vuccati puggalo puthujjano.

 

[PTS Page 013] [\q 13/]

10. Katamo ca puggalo gotrabhè: yesaµ dhammŒnaµ samanantarŒ ariyadhammassa avaknanti hoti tehi dhammehi samannŒgato, ayaµ vuccati puggalo gotrabhè.

 

11-12. Katamo ca puggalo bhayèparato: satta sekhkhŒ bhayèparatŒ, ye ca puthujjanŒ s´lavanto: arahŒ abhayèparato.

 

13. Katamo ca puggalo abhabbŒgamano: ye te puggalŒ kammŒvaraöena samannŒgatŒ kilesŒvaraöena samannŒgatŒ vipŒkŒvaraöena samannŒgatŒ assaddhŒ acchandikŒ duppa––Œ eÂŒ1 abhabbŒ niyŒmaµ okkamituµ kusalesu dhammesu sammattaµ, ime vuccanti puggalŒ abhabbŒgamanŒ.

 

14. Katamo ca puggalo bhabbŒgamano: ye te puggalŒ na kammŒvaraöena samannŒgatŒ, na kilesŒvaraöena samannŒgatŒ, na vipŒkŒvaraöena samannŒgatŒ, saddhŒ chandikŒ pa––ŒvantŒ aneÂŒ2 bhabbŒ niyŒmaµ okkamituµ kusalesu dhammesu sammattaµ, ime vuccanti puggalŒ bhabbŒgamanŒ.

 

15-16. Katamo ca puggalo niyato: pa–ca puggalŒ ŒnantariyakŒ ye ca micchŒ di­­hikŒ niyatŒ, a­­ha ca ariyapuggalŒ niyatŒ. AvasesŒ puggalŒ aniyatŒ.

 

17-18. Katamo ca puggalo pa­ipannako: cattŒro magga samaºgino puggalŒ pa­ipannakŒ, cattŒro phalasamaºgino puggalŒ phale ­hitŒ.

 

 

19. Katamo ca puggalo samas´si: yassa puggalassa apubbaµ acarimaµ ŒsavapariyŒdŒnaµ ca hoti j´vitapariyŒdŒnaµ ca, ayaµ vuccati puggalo samas´si.

 

1. EÂŒ - s´mu - jalŒ - [PTS. 2.] Pa––avantŒ - s´mu.

 

[BJT Page 268] [\x 268/]

 

20. Katamo ca puggalo ­hitakapp´: ayaµ ca puggalo sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno assa, kappassa ca u¶¶ayhanavelŒ assa. Neva tŒva kappo u¶¶ayheyya, yŒvŒyaµ puggalo na sotŒpattiphalaµ sacchikaroti. Ayaµ vuccati puggalo ­hitakappi [PTS Page 014] [\q 14/] sabbepi maggasamaºgino puggalŒ ­hitakappino.

 

21-22. Katamo ca puggalo ariyo: a­­hŒriyapuggalŒ ariyŒ, avasesŒ pugagalŒ anariyŒ.

 

23-25. Katamo ca puggalo sekho: cattŒro maggasamaºgino tayo phalasamaºgino puggalŒ sekhŒ, arahŒ asekho, avasesŒ puggalŒ neva sekhŒ nŒsekkhŒ.

 

26. Katamo puggalo tevijjo: t´hi vijjŒhi samannŒgato puggalo tevijjo.

 

27. Katamo ca puggalo chaÂabhi––o: chahi abhi––Œhi samannŒgato puggalo chaÂabhi––o.

 

28. Katamo ca puggalo sammŒsambuddho: idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, tattha ca sabba––utaµ pŒpuöŒti balesu ca vas´bhŒvaµ. Ayaµ vuccati puggalo sammŒsambuddho.

 

29. Katamo ca puggalo paccekasambuddho: idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, na ca tattha sabba––utaµ pŒpuöŒti na ca balesu vas´bhŒvaµ. Ayaµ vuccati puggalo paccekasambuddho.

 

30. Katamo ca puggalo ubhatobhŒgavimutto: idhekacco puggalo a­­ha vimokkhe kŒyena phassitvŒ1 viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo ubhatobhŒga vimutto.

 

PhusitvŒ - machasaµ.

 

[BJT Page 270] [\x 270/]

 

31. Katamo ca puggalo pa––Œvimutto: idhekacco puggalo naheva kho a­­ha vimokkhe kŒyena phassitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo pa––Œ vimutto.

 

32. Katamo ca puggalo kŒyasakkh´: idhekacco puggalo a­­ha vimokkhe kŒyena phassitvŒ [PTS Page 015] [\q 15/] viharati, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo kŒyasakkh´.

 

33. Katamo ca puggalo di­­happatto: idhe kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo di­­happatto.

 

34. Katamo ca puggalo saddhŒvimutto: idhekacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti, no ca kho yathŒ di­­happattassa ayaµ vuccati puggalo saddhŒvimutto.

 

35. Katamo ca puggalo dhammŒnusŒr´: yassa puggalassa sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipannassa pa––indiyaµ adhimattaµ hoti pa––ŒvŒhi pa––Œpubbaºgamaµ ariyamaggaµ bhŒveti. Ayaµ vuccati puggalo dhammŒnusŒr´. SotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno puggalo dhammŒnusŒr´. Phale ­hito di­­happatto.

 

 

[BJT Page 272] [\x 272/]

 

36. Katamo ca puggalo saddhŒnusŒr´: yassa puggalassa sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipannassa saddhindriyaµ adhimattaµ hoti saddhŒvŒhi saddhŒpubbaºgamaµ ariyamaggaµ bhŒveti. Ayaµ vuccati puggalo saddhŒnusŒri, sotŒpattiphala sacchikiriyŒya pa­ipanno puggalo saddhŒnusŒr´, phale ­hito saddhŒvimutto.

 

37. Katamo ca puggalo sattakkhattuparamo: idhekacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ [PTS Page 016] [\q 16/] sotŒpannŒ hoti aaivinipŒtadhammo niyato sambodhiparŒyano, so sattakkhattuµ deve ca manusse ca sandhŒvitvŒ saµsaritvŒ dukkhassantaµ karoti. Ayaµ vuccati puggalo sattakkhattuparamo.

 

38. Katamo ca puggalo kolaµkolo: idhekacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ sotŒpanno hoti avinipŒtadhammo niyato sambodhiparŒyano, so dve vŒ t´öi vŒ kulŒni sandhŒvitvŒ saµsaritvŒ dukkhassantaµ karoti. Ayaµ vuccati puggalo kolaºkolo.

 

39. Katamo ca puggalo ekab´j´: idhekacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ sotŒpanno hoti avinipŒkadhammo niyato sambodhiparŒyaöo, so ekaµ yeva mŒnusakaµ bhavaµ nibbattetvŒ dukkhassantaµ karoti. Ayaµ vuccati puggalo ekab´j´.

 

40. Katamo ca puggalo sakadŒgŒm´: idhekacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ rŒgadosamohŒnaµ tanuttŒ sakadŒgŒm´ hoti sakideva imaµ lokaµ ŒganatvŒ dukkhassantaµ karoti. Ayaµ vuccati puggalo sakadŒgŒm´.

 

41. Katamo ca puggalo anŒgŒm´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ loko, ayaµ vuccati puggalo anŒgŒm´.

 

 

[BJT Page 274] [\x 274/]

 

42. Katamo ca puggalo antarŒparinibbŒy´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, so uppannaµ vŒ samanantarŒ, appattaµ vŒ vemajjhaµ ŒyuppamŒöaµ ariyamaggaµ sa–janeti upari­­himŒnaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya. Ayaµ vuccati puggalo antarŒparinibbŒy´.

 

43. Katamo ca puggalo upahaccaparinibbŒy´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ [PTS Page 017] [\q 17/] saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒyi anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, so atikkamitvŒ vemajjhaµ ŒyuppamŒöaµ upahacca vŒ kŒlakiriyaµ ariyamaggaµ sa–janeti upari­­himŒnaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya. Ayaµ vuccati puggalo upahaccaparinibbŒy´.

 

44. Katamo ca puggalo asaºkhŒraparinibbŒy´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ. So asaºkhŒrena ariyamaggaµ sa–janeti upari­­himŒnaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya. Ayaµ vuccati puggalo asaºkhŒraparinibbŒy´.

 

45. Katamo ca puggalo sasaºkhŒraparinibbŒy´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, so sasaºkhŒrena ariyamaggaµ sa–janeti upari­­himŒnaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya. Ayaµ vuccati puggalo sasaºkhŒraparinibbŒyi.

 

46. Katamo ca puggalo uddhaµsoto akani­­hŒgŒm´: idhekacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒyi anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, so avihŒ cuto atappaµ gacchati, atappŒ cuto sudassaµ gacchati, sudassŒ cuto sudassiµ gacchati, sudassito vuto akani­­haµ gacchati, akani­­haµ ariyamaggaµ sa–janeti upari­­himŒnaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya. Ayaµ vuccati puggalo uddhaµsoto akani­­hagŒm´.

 

 

[BJT Page 276] [\x 276/]

 

47. Tiööaµ saµyojanŒnaµ pahŒnŒya pa­ipanno puggalo sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, yassa puggalassa t´öi saµyojanŒni pah´nŒni. Ayaµ vuccati puggalo sotŒpanno.

 

48. KŒmarŒgavyŒpŒdŒnaµ tanubhŒvŒya pa­ipanno puggalo sakadŒgŒmiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, yassa puggalassa kŒmarŒgavyŒpŒdŒ tanubhètŒ. Ayaµ vuccati puggalo sakadŒgŒm´.

 

49. KŒmarŒgavyŒpŒnaµ anavasesappahŒnŒya pa­ipanno [PTS Page 018] [\q 18/] puggalo anŒgŒmiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, yassa puggalassa kŒmarŒgavyŒpŒdŒ anavasesŒ pah´nŒ. Ayaµ vuccati puggalo anŒgŒm´.

 

50. RèparŒga arèparŒga mŒna uddhacca avijjŒ anavasesappahŒnŒya pa­ipanno puggalo arahattaphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, yassa puggalassa rèparŒgo arèparŒgo mŒno uddhaccaµ avijjŒ anavasesŒ pah´nŒ. Ayaµ vuccati puggalo arahŒ.

 

Ekaka niddeso ni­­hito.

 

 

[BJT Page 278] [\x 278/]

 

2. Duka niddeso

 

1. Katamo ca puggalo ko·ano tattha katamo kodho, so kodho kujjhanŒ kujjhitattaµ, doso dussanŒ dussitattaµ, vyŒpatti vyŒpajjanŒ vyŒpajjitattaµ, virodho pa­ivirodho caö¶ikkaµ, asuropo anattamanatŒ cittassa. Ayaµ vuccati kodho. Yassa puggalassa ayaµ kodho appah´no, ayaµ vuccati puggalo kodhano.

 

Katamo ca puggalo upanŒh´: tattha katamo upanŒho: pubbakŒlaµ kodho aparakŒlaµ upanŒho, yo evarèpo upanŒho upanayhanŒ upanayhitattaµ a­­hapanŒ ­hapanŒ saö­hapanŒ anusaµsandanŒ anuppabandhanŒ daÂh´kammaµ kodhassa, ayaµ vuccati upanŒho. Yassa puggalassa ayaµ upanŒho appah´no, ayaµ vuccati puggalo upanŒh´.

 

2. Katamo ca puggalo makkh´: tattha katamo makkho: yo makkho makkhŒyanŒ makkhŒyitattaµ1 ni­­huriyaµ ni­­huriyakammaµ, ayaµ vuccati makkho. Yassa puggalassa ayaµ makkho appah´no, ayaµ vuccati puggalo makkh´.

 

Katamo ca puggalo palŒs´: tattha katamo palŒso yo palŒso palŒsŒyanŒ [PTS Page 019] [\q 19/] palŒsŒyitattaµ palŒsŒhŒro vivŒda­­hŒnaµ yugaggŒho appa­inissaggo, ayaµ vuccati palŒso yassa puggalassa ayaµ palŒso. Appas´no, ayaµ vuccati puggalo palŒs´.

 

3. Katamo ca puggalo issuki: tattha katamŒ issŒ: yŒ paralŒbha sakkŒra garukŒra mŒnana vandana pèjanŒsu issŒ issŒyanŒ issŒyitattaµ usèyŒ usèyanŒ usèyitattaµ, ayaµ vuccati issŒ. Yassa puggalassa ayaµ issŒ appah´nŒ, ayaµ vuccati puggalo issuk´.

 

Katamo ca puggalo macchar´: tattha katamaµ macchariyaµ: pa–ca macchariyŒni-ŒvŒsamacchariyaµ kulamacchariyaµ lŒbhamacchariyaµ vaööamacchariyaµ cammamacchariyaµ, yaµ evarèpaµ maccheraµ maccharayŒnŒ maccharŒyitattaµ vevicchaµ kadariyaµ ka­uka–cukatŒ aggahitattaµ cittassa, idaµ vuccati macchariyaµ. Yassa puggalassa idaµ macchariyaµ appah´naµ, ayaµ vuccati puggalo macchar´.

 

1. Makkh´yanŒ makkh´yitattŒ s´, mu.

 

[BJT Page 280] [\x 280/]

 

4. Katamo ca puggalo sa­ho: tattha katamaµ sŒ­heyyaµ: idhekacco puggalo sa­ho hoti parisa­ho, yaµ tattha sa­haµ sa­hatŒ sŒ­heyyaµ kakkharatŒ kakkariyaµ parikkhattatŒ parikkhattiyaµ, idaµ vuccati sŒ­heyyaµ. Yassa puggalassa idaµ sŒ­heyyaµ appah´naµ. Ayaµ vuccati puggalo sa­ho.

 

Katamo ca puggalo mŒyŒv´: tattha katamŒ mŒyŒ: idhekacco kŒyena duccaritaµ caritvŒ vŒcŒya duccaritaµ caritvŒ manasŒ duccaritaµ caritvŒ tassa pa­icchŒdanahetu pŒpikaµ icchaµ paöidahati 'mŒ maµ ja––Œ'ti icchati, 'mŒ maµ cha––Œ'ti saµkappeti, 'mŒ maµ ja––Œ'ti vŒcaµ bhŒsati, 'mŒ maµ ja––Œ'ti kŒyena parakkamati, yŒ eva rèpŒ mŒyŒ mŒyŒvitŒ accasarŒ va–canŒ nikati nikiraöŒ pariharaöaµ gèhanŒ parigèhanŒ chŒdanŒ parichŒdanŒ anuttŒn´kammaµ anŒvikammaµ vocchŒdanŒ pŒpakiriyŒ, ayaµ vuccati mŒyŒ. Yassa puggalassa ayaµ mŒyŒ appah´öŒ, ayaµ vuccati puggalo mŒyŒv´.

 

5. Katamo ca puggalo ahiriko: kattha katamaµ ahirikaµ: yaµ na hir´yati hir´yitabbena, na hir´yati pŒpakŒnaµ akusalŒnaµ dhammŒnaµ samŒpattiyŒ. Idaµ vuccati ahirikaµ, iminŒ ahirikena samannŒgato puggalo ahiriko.

 

Katamo ca puggalo anottapp´: tattha katamaµ anottappaµ: yaµ na ottappati ottappitabbena, na ottappati pŒpakŒnaµ akusalŒnaµ dhammŒnaµ samŒpattiyŒ. Idaµ vuccati anottappaµ, iminŒ anottappena samannŒgato puggalo anottapp´.

 

6. Katamo ca puggalo dubbavo: tattha katamŒ dovacassatŒ: sahadhammike vuccamŒne dovacassŒyaµ dovacassiyaµ dovacassatŒ vippa­ikèlagŒhitŒ vipaccanikasŒtatŒ anŒdariyaµ anŒdariyatŒ agŒravatŒ appatissavatŒ. Ayaµ vuccati dovacassatŒ, tŒya samannŒgato puggalo dubbavo.

 

[BJT Page 282] [\x 282/]

 

Katamo ca puggalo pŒpamitto: tattha katamŒ pŒpamittŒ: yo te puggalŒ assaddhŒ duss´lŒ appassutŒ maccharino duppa––Œ, yŒ tesaµ sevanŒ nisevanŒ saµsevanŒ bhajanŒ nambhajanŒ bhatti sambhatti taµsampavaºkatŒ. Ayaµ vuccati pŒpamittatŒ, imŒya pŒpamittatŒya samannŒgato puggalo pŒpamitto.

 

7. Katamo ca puggalo indriyesu aguttadvŒro: tattha katamŒ indriyesu aguttadvŒratŒ: idhekacco cakkhunŒ rèpaµ disvŒ nimittaggŒh´ hoti anubya–janaggŒh´, yatvŒdhikaraöamenaµ cakkhundriyaµ asaµvutaµ viharantaµ abhijjhŒ domanassŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssaveyyuµ tassa saµvarŒya na pa­ipajjati na rakkhati cakkhundriyaµ, cakkhundriyena saµvaraµ Œpajjati. Sotena saddaµ sutvŒ -pe ghŒnena gandhaµ ghŒyitvŒjivhŒya rasaµ sŒyitvŒ- kŒyena pho­­habbaµ phusitvŒ- manasŒ dhammaµ vi––Œya nimittaggŒh´ hoti anubya–janaggŒh´, yatvŒdhikaraöamenaµ manindriyaµ asaµvutaµ viharantaµ, abhijjhŒ domanassŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssaveyyuµ, tassa saµvarŒya na pa­ipajjati, na rakkhati manindriyaµ, manindriye [PTS Page 021] [\q 21/] na saµvaraµ Œpajjati. YŒ imesaµ channaµ indriyŒnaµ agutti agopanŒ anŒrakkho asaµvaro. Ayaµ vuccati indriyesu aguttadvŒratŒ. ImŒya indriyesu aguttadvŒratŒya samannŒgato puggalo indriyesu aguttadvŒro.

 

Katamo ca puggalo bhojane amatta––è: tattha katamŒ bhojane amatta––utŒ: idhekacco puggalo appa­isaºkhŒ ayoniso ŒhŒraµ ŒhŒreti, davŒya madŒya maö¶anŒya vibhèsanŒya yŒ tattha asantu­­hitŒ amatta––utŒ appa­isaºkhŒ bhojane. Ayaµ vuccati bhojane amatta––utŒ, imŒya bhojane amatta––utŒya samannŒgato puggalo bhojane amatta––è.

 

[BJT Page 284] [\x 284/]

 

8. Katamo ca puggalo mu­­hassati: tattha katamŒ mu­­hasaccaµ: yŒ asati ananussati appa­issati assati asaraöatŒ adhŒraöatŒ pilŒpanatŒ pammussanatŒ. Idaµ vuccati mu­­hasaccaµ, iminŒ mu­­hasaccena samannŒgato puggalo mu­­hassati.

 

Katamo ca puggalo asampajŒno: tattha katamaµ asampaja––aµ: yaµ a––Œöaµ adassanaµ anabhisamayo ananubodho asambodho appa­ivedho asaºgŒhanŒ apariyogŒhanŒ asamapekkhanŒ apaccavekkhanŒ apaccakkhakammaµ dummejjhaµ bŒlyaµ asampaja––aµ moho pamoho sammoho avijjŒ avijjogho avijjŒyogo avijjŒnusayo avijjŒpariyu­­hŒnaµ avijjŒlaºgi moho akusalamèlaµ, idaµ vuccati asampaja––aµ. IminŒ asampaja––ena samannŒgato puggalo asampajŒno.

 

9. Katamo ca puggalo s´lavipanno: tattha katamŒ s´lavipatti kŒyiko v´tikkamo vŒcasiko v´tikkamo kŒyikavŒcasiko v´tikkamo, ayaµ vuccati s´lavipatti, sabbampi duss´lyaµ s´lavipatti. ImŒya s´lavipattiyŒ samannŒgato puggalo s´lavipanno.

Katamo ca puggalo di­­hivipanno: tattha katamŒ di­­hivipatti: natthi dinnaµ natthi di­­hi natthi hutaµ natthi suka­adukka­Œnaµ1 kammŒnaµ phalaµ vipŒko, natthi ayaµ [PTS Page 022] [\q 22/] loko, natthi paraloko, natthi mŒtŒ, natthi pitŒ, natthi sattŒ opapŒtikŒ, natthi loke samaöabrŒhmaöŒ sammaggatŒ sammŒ pa­ipannŒ ye ima–ca lokaµ para–ca lokaµ sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ pavedent´ti yŒ evarèpŒ di­­hi di­­higataµ di­­higahanaµ di­­hikantŒro di­­hivisèkŒyitaµ di­­hivipphanditaµ di­­hisaµyojanaµ gŒho pati­­hŒho abhinivoso paramŒso kummaggo micchŒpatho micchattaµ titthŒyatanaµ vipariyesagŒho. Ayaµ vuccaci di­­hivipatti, sabbŒpi micchŒdi­­hi di­­hivipatti, imŒya di­­hivipattiyŒ samannŒgato puggalo di­­hivipanno.

 

1. Sukata dukkhatŒnaµ - s´mu.

 

[BJT Page 286] [\x 286/]

10. Katamo ca puggalo ajjhattasa––ojano: yassa puggalassa pa–corambhŒgiyŒni saµyojanŒni appah´nŒni. Ayaµ vuccati puggalo ajjhattasa––ojano.

 

Katamo ca puggalo bahiº sa––ojano: yassa puggalassa pa–cuddhambhŒgiyŒni saµyojanŒni appah´nŒni. Ayaµ vuccati puggalo bahiºsa––ojano.

 

11. Katamo ca puggalo akkodhano: tattha katamo kodho: yo kodhŒ kujjhanŒ kujjhitattaµ, doso dussanŒ dussitattaµ, vyŒpatti vyŒpajjanŒ vyŒpajjitattaµ, virodho pa­ivirodho caö¶ikkaµ, asuropo anattamanatŒ cittassa, ayaµ vuccati kodho. Yassa puggalassa ayaµ kodho pah´no, ayaµ vuccati puggalo akkodhano.

 

Katamo ca puggalo anupanŒh´: tattha katamo upanŒho: pubbakŒlaµ kodho aparakŒlaµ upanŒho, yo evarèpo upanŒho upanayhanŒ upanayhitattaµ a­­hapanŒ ­hapanŒ saö¶apanŒ anusaµsandanŒ anuppabandhanŒ daÂh´kammaµ kodhassa, ayaµ vuccati upanŒho. Yassa puggalassa ayaµ upanŒho pah´no, ayaµ vuccati puggalo anupanŒh´.

 

12. Katamo ca puggalo amakkh´: tattha katamo makkho: yo makkho makkhiyanŒ makkh´yitattaµ ni­­huriyaµ ni­­huriyakammaµ, ayaµ vuccati makkho. Yassa puggalassa ayaµ makkho pah´no, ayaµ vuccati puggalo amakkh´.

 

Katamo ca puggalo apalŒs´: tattha katamo palŒso: yo palŒso palŒsayanŒ palŒsŒyitattaµ palŒsŒhŒro vivŒda­­hŒnaµ yugaggŒho appa­inissaggo, ayaµ vuccati paÂŒso. Yassa puggalassa ayaµ paÂŒso pah´no, ayaµ vuccati puggalo apalŒs´.

 

[BJT Page 288] [\x 288/]

[PTS Page 023] [\q 23/]

 

13. Katamo ca puggalo anissuk´: tattha katamŒ issŒ: yŒ paralŒbhasakkŒra garukŒra mŒnana vandana pèjanŒsu issŒ issŒyanŒ issŒyitattaµ, usèyŒ usèyanŒ usèyitattaµ, ayaµ vuccati issŒ. Yassa puggalassa ayaµ issŒ pah´nŒ, ayaµ vuccati puggalo anissuk´.

 

Katamo ca puggalo amacchar´: tattha katamaµ macchariyaµ: pa–camacchariyŒni - ŒvŒsamacchariyaµ kulamacchariyaµ lŒbhamacchariyaµ vaööamacchariyaµ dhammamacchariyaµ. Yaµ evarèpaµ maccheraµ1 maccharŒyanŒ maccharŒyitattaµ, vevicchaµ kadariyaµ ka­uka–cukatŒ aggahitattaµ cittassa. Idaµ vuccati macchariyaµ. Yassa puggalassa idaµ macchariyaµ pah´naµ, ayaµ vuccati puggalo amacchar´.

 

14. Katamo ca puggalo asa­ho: tattha katamaµ sŒ­heyyaµ: idhekacco puggalo sa­ho hoti parisa­ho, yaµ tattha sa­haµ sa­hatŒ sŒ­heyyaµ kakkaratŒ kakkariyaµ parikkhattatŒ parikkhattiyaµ, idaµ vuccati sŒ­heyaµ. Yassa puggalassa idaµ sŒ­heyyaµ pah´naµ, ayaµ vuccati puggalo asa­ho.

 

Katamo ca puggalo amŒyŒv´: tattha katamŒ mŒyŒ: idhekacco kŒyena duccaritaµ caritvŒ vŒcŒya duccaritaµ caritvŒ manasŒ duccaritaµ caritvŒ tassa pa­icchŒdanahetu pŒpikaµ icchaµ paöidahati 'mŒ maµ ja––Œ'ti icchati, 'mŒ maµ cha––Œ'ti saµkappeti, 'mŒ maµ ja––Œ'ti vŒcaµ bhŒsati, 'mŒ maµ ja––Œ'ti kŒyena parakkamati, yŒ eva rèpŒ mŒyŒ mŒyŒvitŒ accasarŒ va–canŒ nikati nikiraöŒ pariharaöaµ gèhanŒ parigèhanŒ chŒdanŒ parichŒdanŒ anuttŒn´kammaµ anŒvikammaµ vocchŒdanŒ pŒpakiriyŒ, ayaµ vuccati mŒyŒ. Yassa puggalassa ayaµ mŒyŒ ppah´öŒ, ayaµ vuccati puggalo amŒyŒv´.

1. Vacchariyaµ - machasaµ.

 

[BJT Page 290] [\x 290/]

 

15. Katamo ca puggalo hirimŒ: tattha katamŒ hiri: [PTS Page 024] [\q 24/] yŒ hiri hir´yati hir´yitabbena, hir´yati pŒpakŒnaµ akusalŒnaµ dhammŒnaµ samŒpattiyŒ, ayaµ vuccati hiri, imŒya hiriyŒ samannŒgato puggalo hirimŒ.

 

Katamo ca puggalo ottapp´: tattha katamaµ ottappaµ: yaµ ottappati ottappitabbena, ottappati pŒpakŒnaµ akusalŒnaµ dhammŒnaµ samŒpattiyŒ, idaµ vuccati ottappaµ. IminŒ ottappena samannŒgato puggalo ottapp´.

 

16. Katamo ca puggalo suvaco: tattha katamŒ sovacassatŒ: sahadhammike vuccamŒne sovacassŒyaµ sovacassiyaµ sovacassatŒ avippa­ikèlagŒhitŒ avipaccanikasŒtatŒ sagŒrŒvatŒ sappatissavatŒ, ayaµ vuccati sovacassatŒ. ImŒya sovacassatŒya samannŒgato puggalo suvaco.

 

Katamo ca puggalo kalyŒöamitto: tattha katamŒ kalyŒöamittatŒ: ye te puggalŒ saddhŒ s´lavanto bahussutŒ pa––Œvanto cŒgavanto yŒ tesaµ sevanŒ nisevanŒ saµsevanŒ bhajanŒ sambhajanŒ bhatti sambhatti taµsampavaºkatŒ, ayaµ vuccati kalyŒöamittatŒ. ImŒya kalyŒöamittatŒya samannŒgato puggalo kalyŒöamitto.

 

17. Katamo ca puggalo indriyesu guttadvŒro: tattha katamŒ indriyesu guttadvŒratŒ: idhekacco cakkhunŒ rèpaµ disvŒ na nimittaggŒh´ hoti nŒnubya–jajaggŒh´ yatvŒdhikaraöamenaµ cakkhundriyaµ asaµvutaµ viharantaµ abhijjhŒ domanassŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssaveyyuµ, tassa saµvarŒya pa­ipajjati, rakkhati cakkhundriyaµ, cakkhundriye saµvaraµ Œpajjati. Sotena saddaµ sutvŒ-ghŒnena gandhaµ ghŒyitvŒ-jivhŒya rasaµ sŒyitvŒ-kŒyena pho­­habbaµ phusitvŒ-manasŒ dhammaµ vi––Œya na nimittaggŒh´ hoti nŒnubya–janaggŒh´. YatvŒdhikaraöamenaµ manindriyaµ asaµvutaµ viharantaµ abhijjhŒdomanassŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssaveyyuµ, tassa saµvarŒya pa­ipajjati rakkhati manindriyaµ, manindriye saµvaraµ Œpajjati. YŒ imesaµ channaµ indriyŒnaµ gutti gopanŒ Œrakkho saµvaro, [PTS Page 025] [\q 25/] ayaµ vuccati indriyesu guttadvŒratŒ. ImŒya indiyesu guttadvŒratŒya, samannŒgato puggalo indriyesu guttadvŒro.

 

[BJT Page 292] [\x 292/]

 

Katamo ca puggalo bhojane matta––è: tattha katamŒ bhojane matta––utŒ: idhekacco puggalo pa­isaºkhŒ yoniso ŒhŒraµ ŒhŒreti neva davŒya na madŒya na maö¶anŒya na vibhèsanŒya yŒvadeva imassa kŒyassa ­hitiyŒ yŒpanŒya vihiµsèparatiyŒ brahmacariyŒnuggahŒya, iti purŒöa–ca vedanaµ pa­ihaºkhŒmi, nava–ca vedanaµ na uppŒdessŒmi, yŒtrŒ ca me bhavissati anavajjatŒ ca phŒsuvihŒro cŒ'ti yŒ tattha santu­­hitŒ matta––utŒ pa­isaºkhŒ bhojane, ayaµ vuccati bhojane matta––utŒ. ImŒya bhojane matta––utŒya samannŒgato puggalo bhojane matta––è.

 

18. Katamo ca puggalo upa­­hitasati: tattha katamŒ sati: yŒ sati anussati pa­issati sati saraöatŒ dhŒraöatŒ apilŒpanatŒ apammussanatŒ sati satindriyaµ sati balaµ sammŒsati. Ayaµ vuccati sati. ImŒya satiyŒ samannŒgato puggalo upa­­hisati.

Katamo ca puggalo sampajŒno: tattha katamaµ sampaja––aµ: yŒ pa––Œ pajŒnanŒ vicayo pavicayo dhammavicayo sallakkhanŒ upalakkhanŒ paccupalakkhanŒ paö¶iccaµ kosallaµ nepu––aµ vebhavyŒ cintŒ upaparikkhŒ bhèr´ medhŒ parinŒyikŒ vipassanŒ sampaja––aµ patodo pa––Œ pa––indriyaµ pa––Œbalaµ pa––Œsatthaµ pa––ŒpŒsŒdo pa––ŒŒloko pa––ŒobhŒso pa––Œpajjoto pa––Œratanaµ amoho dhammavicayo sammŒdi­­hi, idaµ vuccati sampaja––aµ. IminŒ sampaja––ena samannŒgato puggalo sampajŒno.

 

19. Katamo ca puggalo s´lasampanno: tattha katamŒ s´lasampadŒ: kŒyiko av´tikkamo vŒcasiko av´tikkamo kŒyikavŒcasiko av´tikkamo, ayaµ vuccati s´lasampadŒ, sabbo'pi s´lasaµvaro s´lasampadŒ imŒya s´lasampadŒya samannŒgato puggalo s´lasampanno.

 

[BJT Page 294] [\x 294/]

 

Katamo ca puggalo di­­hisampanno: [PTS Page 026] [\q 26/] tattha katamŒ di­­hisampadŒ atthi dinnaµ, atthi yi­­haµ, atthi hutaµ, atthi suka­adukka­Œnaµ kammŒnaµ phalaµ vipŒko, atthi ayaµ loko, atthi paro loko, atthi mŒtŒ, atthi pitŒ, atthi sattŒ opapŒtikŒ, atthi loke samaöabrŒhmaöŒ sammaggatŒ sammŒpa­ipannŒ, ye ima–ca lokaµ para–ca lokaµ sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ pavedent´'ti. YŒ evarèpŒ pa––Œ pajŒnanŒ -pe amoho dhammavicayo sammŒdi­­hi ayaµ vuccati di­­hisampadŒ, sabbŒ'pi sammŒdi­­hi di­­hisampadŒ imŒyadi­­hisampadŒya samannŒgato puggalo di­­hisampanno.

 

20. Katame dve puggalŒ dullabhŒ 'lokasmiµ: yo ca pubbakŒr´ yo ca kata––è kataved´. Ime dve puggalŒ lokasmiµ.

 

21. Katame dve puggalŒ dutappayŒ? Yo ca laddhaµ laddhaµ nikkhipati, 1 yo ca laddhaµ laddhaµ vissajjeti, ime dve puggalŒ duttappayŒ.

 

22. Katame dve puggalŒ sutappayŒ: yo ca laddhaµ laddhaµ na nikkhipati, yo ca laddhaµ laddhaµ na vissajjeti, ime dve puggalŒ sutappayŒ.

 

23. Katamesaµ dvinnaµ puggalŒnaµ ŒsavŒ va¶¶hanti: yo ca na kukkuccŒyitabbaµ kukkuccŒyati, yo ca kukkuccŒyitabbaµ na kukkuccŒyati, imesaµ dvinnaµ puggalŒnaµ ŒsavŒ va¶¶hanti.

 

24. Katamesaµ dvinnaµ puggalŒnaµ ŒsavŒ na va¶¶hanti: yo ca na kukkuccŒyitabbaµ na kukkuccŒyati, yo ca kukkuccŒyitabbaµ kukkuccŒyati, imesaµ dvinnaµ puggalŒnaµ ŒsavŒ na va¶¶hanti.

 

1. Nikkhapati - s´mu.

 

[BJT Page 296] [\x 296/]

 

25. Katamo ca puggalo h´nŒdhimutto: idhe'kacco puggalo duss´lo hoti pŒpadhammo, so a––aµ duss´laµ pŒpadhammaµ sevati bhajati payirupŒsati, ayaµ vuccati puggalo h´nŒdhimutto.

 

Katamo ca puggalo paö´tŒdhimutto: idhe'kacco puggalo s´lavŒ hoti kalyŒöadhammo, so a––aµ s´lavantaµ kalyŒöadhammaµ sevati bhajati payirupŒsati, ayaµ vuccati puggalo paö´tŒdhimutto.

 

[PTS Page 027] [\q 27/]

26. Katamo ca puggalo titto: paccekabuddho1 ye ca tathŒgatasŒvakŒ arahanto tittŒ. SammŒsambuddho titto ca tappetŒ ca. Ayaµ vuccati puggalo titto.

 

Dukaniddeso ni­­hito.

 

 

1. Paccekasambuddho-machasaµ.

[BJT Page 298 [\x 298/] 3.] Tika niddeso

 

1. Katamo ca puggalo nirŒso: idhe'kacce puggalo duss´lo hoti pŒpadhammo asuci saµkassarasamŒcŒro pa­icchannakammanto assamaöo samaöapa­i––o abrahmacŒr´ brahmacŒr´pa­i––o antopèti avassuto kasamabujŒto. So suöŒti itthannŒmo kira bhikkhu ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­hevadhamme khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­hevadhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharat´'ti. Tassa na evaµ hoti: 'kudassu nŒma ahampi ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­hevadhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharissŒm´'ti, ayaµ vuccati puggalo nirŒso.

 

Katamo ca puggalo Œsaµso: idhe'kacco puggalo s´lavŒ hoti kalyŒöadhammo, so suöŒti 'itthannŒmo kira bhikkhu ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimrattiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharat´'ti. Tassa evaµ hoti 'kudassu nŒma ahampi ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharissŒm´'ti, ayaµ vuccati puggalo Œsaµso.

 

Katamo ca puggalo vigatŒso: idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­hevadhamme sayaµ abhi––ŒsacchikatvŒ upasampajja viharati. So suöŒti 'itthannŒmo kira bhikkhu ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­hevadhamme sayaµ abhi––ŒsacchikatvŒ upasampajja viharat´'ti tassa naha evaµ hoti. 'Kudassu nŒma ahampi ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharissŒm´'ti. Taµ kisasahetu: yŒhi'ssa pubbe avimuttassa vimuttŒsŒ sŒssa1. Pa­ippassaddhŒ, ayaµ vuccati puggalo vigatŒso.

 

1. SŒ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 300] [\x 300/]

 

2. Tattha katame tayo gilŒnèpamŒ puggalŒ tayo gilŒnŒidhe'kaccogilŒno labhanto vŒ sappŒyŒni [PTS Page 028] [\q 28/] bhojanŒni, alabhanto vŒ sappŒyŒni bhojanŒni, labhanto vŒ sappŒyŒni bhesajjŒni alabhanto vŒ sappŒyŒni bhesajjŒni, labhanto vŒ patirèpaµ upa­­hŒkaµ alabhanto vŒ patirèpaµ upa­­hŒkaµ, neva vu­­hŒti tamhŒ ŒbŒdhŒ, idha pana ekacco gilŒno labhanto vŒ sappŒyŒni bhojanŒni, alabhanto vŒ sappŒyŒni bhojanŒni, labhanto vŒ sappŒyŒni bhesajjŒni, alabhanto vŒ sappŒyŒni bhesajjŒni, labhanto vŒ patirèpaµ upa­­hŒkaµ alabhanto vŒ patirèpaµ upa­­hŒkaµ vu­­hŒti tamhŒ ŒbŒdhŒ. Idha pana ekacco gilŒno labhantova sappŒyŒni bhojanŒni no alabhanto, labhantova sappŒyŒni bhesajjŒni no alabhanto, labhantova patirèpaµ upa­­hŒkaµ no alabhanto, vu­­hŒti tamhŒ ŒbŒdhŒ. Tatra svŒyaµ gilŒno labhantova sappŒyŒni bhojanŒni no alabhanto, labhantova sappŒyŒni bhesajjŒni no alabhanto, labhantova patirèpaµ upa­­hŒkaµ no alabhanto vu­­hŒti tamhŒ ŒbŒdhŒ. Imaµ gilŒnaµ pa­icca gilŒnabhattaµ anu––ataµ, gilŒnabhesajjaµ anu––ataµ, gilŒnupa­­hŒko anu––Œto, ima–ca pana gilŒnaµ pa­icca a––e'pi gilŒnŒ upa­­hŒtabbŒ.

 

Evameva1 tayo gilŒnèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ katame tayo: idhe'kacco puggalo labhanto vŒ tathŒgataµ dassanŒya, alabhanto vŒ tathŒgataµ dassanŒya, labhanto vŒ tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya, alabhanto vŒ tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya, neva okkamati niyŒmaµ kusalesu dhammesu sammattaµ. Idha pana ekacco pugagalo labhanto vŒ tathŒgataµ dassanŒya alabhanto vŒ tathŒgataµ dassanŒya, labhanto vŒ tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya, alabhanto vŒ tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya. Okkamati niyŒmaµ kusalesu dhammesu sammattaµ. Idha pana ekacco puggalo labhantova tathŒgataµ dassanŒya no alabhanto, labhantova tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya no alabhanto, okkamati niyŒmaµ kusalesu dhammesu sammattaµ. Tatra svŒyaµ puggalo labhantova tathŒgataµ dassanŒya no alabhanto, labhantova tathŒgatappaveditaµ dhammavinayaµ savanŒya no alabhanto okkamati niyŒmaµ kusalesu dhammesu sammattaµ. Imaµ puggalaµ pa­icca bhagavatŒ dhammadesanŒ anu––ŒtŒ, ima–ca pana puggalaµ pa­icca [PTS Page 029] [\q 29/] a––esampi dhammo desetabbo. Ime tayo gilŒnèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

1. Evamevaµ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 302] [\x 302/]

 

3. Katamo ca puggalo kŒyasakkh´: idhe'kacco puggalo a­­hav´mokkhe kŒyena phassitvŒ1 viharati, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo kŒyasakkhi.

 

Katamo ca puggalo di­­happatto: idhe'kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo di­­happatto.

 

Katamo ca puggalo saddhŒvimutto: idhe'kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. No ca kho yathŒ di­­happattassa. Ayaµ vuccati puggalo saddhŒvimutto.

 

4. Katamo ca puggalo gèthabhŒö´: idhe kacco pugagalo musŒvŒd´ hoti, sahaggato2 vŒ, parisaggato3 vŒ –Œtimajjhagato vŒ, pègamajjhagato vŒ, rŒjakulamajjhagato vŒ, abhin´to sakkhipu­­ho 'ehambho purisa 4 yaµ jŒnŒsi taµ vadeh´'ti so ajŒnaµvŒ Œha 5 jŒnŒm´ti, jŒnaµ vŒ Œha na jŒnŒm´ti, apassaµ vŒ Œha passŒm´ti, passaµ vŒ Œha na passŒm´ti, iti attahetu vŒ parahetu vŒŒmisaki–cikkhahetu vŒ, sampajŒnamusŒ bhŒsitŒ hoti. Ayaµ vuccati puggalo gèthabhŒö´.

 

1. PhusitvŒ - machasaµ. 2. SabhŒgato - s´. 3. Parisagato - s´. 4. Ehi bho purisa - syŒ. 5. Ahaµ - s´mu.

 

 

[BJT Page 304] [\x 304/]

 

Katamo ca puggalo pupphabhŒö´: idhe'kacco puggalo musŒvŒdaµ pahŒya musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti sahaggato vŒ parisaggato vŒ –Œtimajjhagato vŒ pègamajjhagato vŒ rŒjakulamajjhagato vŒ abhin´to sakkhipu­­ho 'ehambho purisa yaµ jŒnŒsi taµ vadeh´'ti, so ajŒnaµ vŒ Œha na jŒnŒm´ti, jŒnaµ vŒ Œha jŒnŒm´ti, apassaµ vŒ Œha na passŒm´ti, passaµ vŒ Œha passŒm´ti, iti attahetu vŒ parahetu vŒ Œmisaki–cikkhahetu vŒ na sampajŒnamusŒ bhŒsitŒ hoti, ayaµ vuccati puggalo pupphabhŒöi.

 

Katamo ca puggalo madhubhŒö´: idhe'kacco puggalo yŒ sŒ vŒcŒ nelŒ kaööasukhŒ peman´yo [PTS Page 030] [\q 30/] hadayaºgamŒ por´ bahujanakantŒ bahujanamanŒpŒ tathŒrèp´ vŒcaµ bhŒsitŒ hoti. Ayaµ vuccati puggalo madhubhŒö´.

 

5. Katamo ca puggalo arukèpamacitto: idhe'kacco puggalo kodhano hoti upŒyŒbahulo, appampi vutto samŒno abhisajjati kuppati vyŒpajjati patitthiyati1 kopa–ca dosa–ca appaccaya–ca pŒtu karoti seyyathŒpi nŒma du­­hŒrukŒ2 ka­­hena vŒ ka­halena vŒ gha­­itŒ3 bhiyyosomattŒya assandati. 4 Evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upŒyŒbahulo. Appampi vutto samŒno abhisajjati kuppati byŒpajjati, patitthiyati, kopa–ca dosa–ca appaccaya–ca pŒtukaroti. Ayaµ vuccati puggalo arukèpamacitto.

 

Katamo ca puggalo vijjèpamacitto: idhe'kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. SeyyathŒpi nŒma cakkhumŒ puriso rattandhakŒratimisŒyaµ5 vijjantarikŒya rèpŒni passeyya, evameva idhekacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ vuccati puggalo vijjèpamacitto.

 

1. Pati­a­ha¶hiyati - syŒ. 2. Du­­hŒruko - machasaµ. 3. Gha­a­ito - machasaµ. 4. îsaµvadeti - s´mu, machasaµ. 5. RatatanadhakŒratimisŒya - machasaµ.

 

 

[BJT Page 306] [\x 306/]

 

Katamo ca puggalo vajirèpamacitto: idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati. SeyyathŒpi nŒma vajirassa natthi ki–ci abhejjaµ maö´ vŒ pŒsŒno vŒ, evameva idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati, ayaµ vuccati puggalo vajirèpamacitto.

 

6. Katamo ca puggalo andho: idhe'kaccassa puggalassa tathŒ rèpaµ cakkhu na hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ anadhigataµ vŒ bhogaµ adhigaccheyya adhigataµ vŒ bhogaµ phŒtikareyya, 1 tathŒrèpampanassa 2 cakkhu na hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ kusalŒkusale dhamme jŒneyya, sŒvajjŒnavajje dhamme jŒneyya, h´nappaö´te dhamme jŒneyya, kaöhasukkasappa­ibhŒge dhamme jŒneyya, ayaµ vuccati puggalo andho.

 

Katamo ca puggalo ekacakkhu: idhe'kaccassa puggalassa tathŒ rèpaµ cakkhu hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ anadhigataµ vŒ bhogaµ adhigaccheyya [PTS Page 031] [\q 31/] adhigataµ vŒ bhogaµ phŒtikareyya, tathŒrèpampanassa cakkhu na hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ kusalŒkusale dhamme jŒneyya, sŒvajjŒnavajje dhamme jŒneyya, h´nappaö´te dhamme jŒneyya, kaöhasukkasappa­ibhŒge dhamme jŒneyya, ayaµ vuccati puggalo ekacakkhu.

Katamo ca puggalo dvicakkhu: idhe'kaccassa puggalassa tathŒ rèpaµ cakkhu hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ anadhigataµ vŒ bhogaµ adhigaccheyya adhigataµ vŒ bhogaµ phŒtikareyya, tathŒrèpampanassa cakkhu hoti, yathŒrèpena cakkhunŒ kusalŒkusale dhamme jŒneyya, sŒvajjŒnavajje dhamme jŒneyya, h´nappaö´te dhamme jŒneyya, kaöhasukkasappa­ibhŒge dhamme jŒneyya, ayaµ vuccati puggalo dvicakkhu.

 

1. PhŒniµ kareyya - machasaµ. 2. TathŒrèpamapissa - ma cha saµ.

.

[BJT Page 308] [\x 308/]

 

7. Katamo ca puggalo avakujjapa––o: idhe'kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ1 hoti, abhikkhaöaµ bhikkhènaµ santike dhammasavanŒya, 2 tassa bhikkhu dhammaµ desenti: ŒdikalyŒöaµ majjhe kalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ buhmacariyaµ pakŒsenti, so tasmiµ Œsane nisinno tastŒ kathŒya neva Œdiµ manasikaroti, na majjhaµ manasikaroti na pariyosŒnaµ manasikaroti vu­­hito'pi tamhaµ ŒsanŒ tassŒ kathŒya neva Œdiµ manasikaroti. Na majjhaµ manasikaroti, na pariyosŒnaµ manasikaroti. SeyyathŒpi nŒma kumbho nikakujjo3 tatra udakaµ Œsittaµ viva­­ati no saö­hŒti, evameva idhe'kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ hoti abhikkhaöaµ bhikkhènaµ santike dhammasavanŒya, tassa bhikkhu dhammaµ desenti, ŒdikalyŒöaµ majjhekalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savyajjhanaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒsenti. So tasmiµ Œsane nisinno tassŒ kathŒya neva Œdiµ manasikaroti, na majjhaµ manasikaroti, na pariyosŒnaµ manasikaroti, vu­­hito'pi tamhŒ ŒsanŒ tassŒ kathŒya neva Œdiµ manasikaroti, na majjhaµ manasikaroti na pariyosŒnaµ manasikaroti, ayaµ vuccati puggalo avakujjapa––o.

 

Katamo ca puggalo ucchaºgapa––o: idhe kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ hoti abhikkhaöaµ bhikkhènaµ santike dhammasavanŒya. Tassa bhikkhu dhammaµ desenti ŒdikalyŒöaµ majjhekalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒsenti, so tasmiµ Œsane nisinno tassŒ tathŒya Œdimpi manasikaroti, majjhampi manasikaroti. PariyosŒnampi manasikaroti, vu­­hito ca kho tamhŒ ŒsanŒ tassŒ kathŒya neva Œdiµ manasikaroti, na majjhaµ manasikaroti, na pariyosŒnaµ manasikaroti, seyyathŒpi nŒma purisassa ucchaºge nŒnŒ khajjŒni ŒkiööŒni [PTS Page 032] [\q 32/] tilŒ taö¶ulŒ4 modakŒ badarŒ, so tamhŒ ŒsanŒ vu­­hahanto satisammosŒ pakireyya. Evameva idhe'kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ hoti, abhikkhaöaµ bhikkhènaµ santike dhammasavanŒya, tassa bhikkhu dhammaµ desenti ŒdikalyŒöaµ majjhekalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒsenti, so tasmiµ Œsane nisinne tassŒ kathŒya Œdimpi manasikaroti, majjhampi manasikaroti, pariyosŒnampi manasikaroti vu­­hito tamhŒ ŒsanŒ tassŒ kathŒya neva Œdimpi manasikaroti na majjhimpi manasikaroti na pariyosŒnampi manasikaroti. Ayaµ vuccati puggalo ucchaºgapa––o.

 

1. Gato s´mu, gantvŒ - syŒ. 2. Dhammasasavaöayaya - ma cha saµ, syŒ. 3. Nikujjo - syŒ. 4. Tilakaö¶ulŒ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 310] [\x 310/]

 

Katamo ca puggalo puthupa––o: idhe'kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ hoti abhikkhaöaµ bhikkhunaµ santike dhammasavanŒya tassa bhikkhu dhammaµ desenti, ŒdikalyŒöaµ majjhe kalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒsenti. So tasmiµ Œsane nisinno tassŒ kathŒya Œdimpi manasikaroti, majjhampi manasikaroti, pariyosŒnampi manasikaroti; vu­­hito'pi tamhŒ ŒsanŒ tassŒ kathŒya Œdimpi manasikaroti, majjhampi manasikaroti, pariyosŒnampi manasikaroti. SeyyathŒpi nŒma kumbho ukkujjo. Tatra udakaµ Œsittaµ saö­hŒti no viva­­ati. Evameva idhe'kacco puggalo ŒrŒmaµ gantŒ hoti: abhikkhaöaµ bhikkhènaµ santike dhammasavanŒya. Tassa bhikkhu dhammaµ desenti ŒdikalyŒöaµ majjhekalyŒnaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒsenti. So tasmiµ Œsane nisinno tassŒ kathŒya Œdimpi manasikaroti. Majjhampi manasikaroti, pariyosŒnampi manasikaroti, vu­­hito'pi tamhŒ ŒsanŒ tassŒ kathŒya Œdimpi manasikaroti, majjhampi manasikaroti, pariyosŒnampi manasikaroti. Ayaµ vuccati puggalo puthupa––o.

 

8. Katamo ca puggalo kŒmesu ca bhavesu ca av´tarŒgo: sotŒpannasakadŒgŒmino, ime vuccanti puggalŒ kŒmesu ca bhavesu ca av´tarŒgŒ.

 

Katamo ca puggalo kŒmesu v´tarŒgo bhavesu av´tarŒgo: anŒgŒm´. Ayaµ vuccati puggalo kŒmesu v´tarŒgo, bhavesu av´tarŒgo.

 

Katamo ca puggalo ca kŒmesu ca bhavesu ca v´tarŒgo: arahŒ. Ayaµ vuccati puggalo kŒmesu ca bhavesu ca v´tarŒgo.

 

9. Katamo ca puggalo pŒsŒöalekhèpamo: idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati, so ca khvassa kodho ciraµ d´gharattaµ anuseti. SeyyathŒpi nŒma pŒsŒöalekhŒ na khippaµ lujjati vŒtena vŒ udakena vŒ cira­­hitikŒ hoti. Evameva idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati, so ca khvasasa kodho ciraµ d´gharattaµ anuseti. Ayaµ vuccati puggalo pŒsŒöalekhèpamo.

 

 

[BJT Page 312] [\x 312/]

 

Katamo ca puggalo pa­havilekhèpamo: idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati, so ca khavassa kodho na ciraµ d´gharattaµ anuseti. SeyyathŒpi nŒma pa­haviyŒ lekhŒ khippaµ lujjati vŒtena vŒ udakena vŒ na cira­­hitikŒ hoti. Evameva idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati so ca khavassa kodho na ciraµ d´gharattaµ anuseti. Ayaµ vuccati puggalo pa­havilekhèpamo.

 

Katamo ca puggalo udakalekhèpamo: idhe'kacco puggalo ŒgŒÂhena pi vuccamŒne pharusena'pi vuccamŒno amanŒpena'pi vuccamŒno saµsandatimeva, sandh´yatimeva; sammodatimeva seyyathŒpi nŒma [PTS Page 033] [\q 33/] udake lekhŒ khippaµ lujjati, na cira­­hitikŒ hoti, evameva idhe'kacco puggalo ŒgŒÂhena'pi vuccamŒno pharusena'pi vuccamŒno amanŒpena'pi vuccamŒno saµsandatimeva, sandh´yatimeva, sammodatimeva. Ayaµ vuccati puggalo udakalekhèpamo.

 

10. Tattha katame tayo potthakèpamŒ puggalŒ: tayo potthakŒ, navo'pi potthakŒ dubbaööoceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca, majjhimo ca potthako dubbaööoceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Jiööo'pi potthako dubbaööo ceva hoti dukkhasamphasso ca appaggho ca. Jiööampi potthakaµ ukkhaliparimajjanaµ vŒ karonti. SaºkŒrakè­e vŒ naµ cha¶¶enti. 'Evameva tayo potthakèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhèsu.

 

Katame tayo: navoce'pi bhikkhu hoti duss´lo pŒpadhammo idamassa dubbaööatŒya, seyyathŒpi so potthako dubbaööo tathèpamo ayaµ puggalo yo kho panassa sevanti bhajanti payirupŒsanti di­­hŒnugatiµ Œpajjanti, tesaµ taµ hoti d´gharattaµ ahitŒya dukkhŒya. Idimassa dukkhasamphassatŒya. SeyyathŒpi so potthako dukkhasamphasso tathèpamo ayaµ puggalo yesaµ kho pana patigaöhŒti c´varapiö¶apŒtasenŒsanagilŒnapaccayabhesajjaparikkhŒraµ. Tesaµ taµ na mahapphalaµ hoti na mahŒnisaµsaµ.

 

[BJT Page 314] [\x 314/]

 

Idamassa appagghatŒya seyyathŒpi so potthako appaggho tathèpamo ayaµ puggalo. Majjhimo ce'pi bhikkhu hoti -pethero ce'pi bhikkhu hoti, duss´lo pŒpadhammo, idamassa dubbaööatŒya, seyyathŒpi so potthako dubbaööo tathèpamo ayaµ puggalo. Yo kho panassa sevanti. Bhajanti, parirupŒsanti, di­­hŒnugatiµ Œpajjanti, tesaµ taµ hoti d´gharattaµ ahitŒya dukkhŒya. Idamassa dukkhasamphassatŒya. SeyyathŒpi so potthako dukkhasamphasso tathèpamo ayaµ puggalo. Yesaµ kho pana patigaöhŒti1. C´varapiö¶apŒtasenŒsanagilŒnapaccayabhesajjaparikkhŒraµ, tesaµ taµ na mahapphalaµ hoti na mahŒnisaµsaµ idamassa appagghatŒya. SeyyathŒpi so potthako appaggho tathèpamo ayaµ puggalo. Evarèpo thero ce'pi bhikkhu saºghamajjhe bhaöati. Tamenaµ bhikkhu evamŒhaµsu: kinnukho tuyhaµ bŒlassa avyattassa bhaöitena tvampi nŒma bhaöitabbaµ ma––as´ti. So kupito anattamano tathŒrèpiµ vŒcaµ nicchŒreti. YathŒrèpŒya vŒcŒya saºgho ukkhipati saºkŒrakè­e'va naµ potthakaµ. [PTS Page 034] [\q 34/] ime tayo potthakèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhèsu.

 

11. Tattha katame tayo kŒsikavatthèpamŒ puggalŒ: t´öi kŒsikavatthŒni, navampi kŒsikaµ vatthaµ vaööavanta–ceva hoti sukhasamphassa–ca mahaggha–ca, majjhimampi kŒsikaµ vatthaµ vaööavanta–ceva hoti sukhasamphassa–ca mahaggha–ca. Jiööampi kŒsikaµ vatthaµ vaööavanta–ceva hoti sukhasamphassa–ca mahaggha–ca. Jiööampi kŒsikaµ vatthaµ ratana paÂive­hanaµ vŒ karonti, gandhakaraö¶ake vŒ naµ nikkhipanti. Evameva tayo kŒsikavatthupamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhèsu.

 

Katame tayo: navo ce'pi bhikkhu hoti s´lavŒ kalyŒöadhammo idamassa suvaööatŒya. SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ vaööavantaµ tathèpamo ayaµ puggalo. Ye kho panassa sevanti bhajanti payirupŒsanti di­­hŒnugati Œpajjanti tesaµ taµ hoti d´gharattaµ hitŒya sukhŒya. Idamassa sukhasamphassatŒya.

 

1. Pa­iggaöhŒti - machasaµ.

 

 

[BJT Page 316] [\x 316/]

 

SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ sukhasamphassaµ tathèpamo ayaµ puggalo. Yesaµ kho pana patigaöhŒti1 c´varapiö¶apŒta senŒsanagilŒnapaccayabhesajjaparikkhŒraµ tesaµ taµ mahapphalaµ hoti mahŒnisaµsaµ. Idamassa mahagghatŒya. SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ mahagghaµ tathèpamo ayaµ puggalo. Majjhimo ce'pi bhikkhu -pethero ce'pi bhikkhu hoti s´lavŒ kalyŒöadhammo idamassa suvaööatŒya. SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ vaööavantaµ, tathèpamo ayaµ puggalo ye kho panassa sevanti bhajanti payirupŒsanti di­­hŒnugatiµ Œpajjanti. Tesaµ taµ hoti d´gharattaµ hitŒya sukhŒya, idamassa sukhasamphassatŒya. SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ sukhasamphassaµ, tathèpamo ayaµ puggalo. Yesaµ kho pana patigaöhŒti' c´varapiö¶apŒtasenŒsanagilŒnapaccayabhesajjaparikkhŒraµ. Tesaµ taµ mahapphalaµ hoti mahŒnisaµsaµ. Idamassa mahagghatŒya. SeyyathŒpi taµ kŒsikaµ vatthaµ magagghaµ, tathèpamo ayaµ puggalo. Evarèpo ca thero bhikkhusaºghamajjhe bhaöati, tamenaµ bhikkhu evamŒhaµsu appasaddŒ Œyasmanto hotha, thero bhikkhu dhamma–ca vinaya–ca bhaöat´ti. Tassa taµ vacanaµ Œdheyyaµ gacchati gandhakaraö¶ake'va [PTS Page 035] [\q 35/] na kŒsikaµ vatthaµ, ime tayo kŒsikavatthèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhèsu.

 

12. Katamo ca puggalo suppameyyo: idhe'kacco puggalo uddhato hoti unnalo capalo mukhatharo vikiööavŒco mu­­hassati asampajŒno asamŒhito vibbhantacitto asaµvutindriyo. Ayaµ vuccati puggalo suppameyyo.

 

Katamo ca puggalo duppameyyo: idhe'kacco puggalo anuddhato hoti anunnalo acapalo amukharo avikiööavŒco upa­­hitasati sampajŒno samŒhito ekaggacitto saµvutindriyo. Ayaµ vuccati puggalo duppameyyo.

 

Katamo ca puggalo appameyyo: idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati. Ayaµ vuccati puggalo appameyyo.

 

1. Pa­igaöhŒti - machasaµ.

 

 

[BJT Page 318] [\x 318/]

 

13. Katamo ca puggalo na sevitabbo, na bhajitabbo na payirupŒsitabbo: idhe'kacco puggalo h´no hoti s´lena samŒdhinŒ pa––Œya. Evarèpo puggalo na sevitabbo, na bhajitabbo, na payirupŒsitabbo a––atra anuddayŒ, a––atra anukampŒ.

Katamo ca puggalo sevitabbo, bhajitabbo payirupŒsitabbo: idhekacco puggalo sadiso hoti s´lena samŒdhinŒ pa––Œya, evarèpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupŒsitabbo, taµ kissahetu: s´lasŒma––agatŒnaµ sataµ s´lakathŒ ca no bhavissati nŒ ca no phŒsu bhavissati. SŒ ca no pavattan´1 bhavissati. SamŒdhi sŒma––agatŒnaµ sataµ samŒdhikathŒ ca no bhavissati. SŒ ca no phŒsu bhavissati, sŒ ca no pavattan´1 bhavissati. Pa––ŒsŒma––agatŒnaµ sataµ pa––ŒkathŒ ca no bhavissati. SŒ ca no phŒsu bhavissati, sŒ ca no pavattan´ bhavissati. TasmŒ evarèpo puggalo sevitabbo bhajitabbo payirupŒsitabbo.

 

Katamo ca puggalo sakkatvŒ garukatvŒ2 sevitabbo, bhajitabbo payirupŒsitabbo idhe'kacco puggalo adhiko hoti s´lena samŒdhinŒ pa––Œya. Evarèpo puggalo sakkatvŒ garukatvŒ sevitabbo bhajitabbo, payirupŒsitabbo. Taµ kissahetu aparipèraµ vŒ s´lakkhandhaµ paripèressŒmi, paripèraµ vŒ s´lakkhandhaµ [PTS Page 036] [\q 36/] tattha tattha pa––Œya anuggahessŒmi, aparipèraµ vŒ samŒdhikkhandhaµ paripèressŒmi, paripèraµ vŒ samŒdhikkhandhaµ tattha tattha pa––Œya anuggahessŒmi. Aparipèraµ vŒ pa––Œkkhandhaµ paripèressŒmi, paripèraµ vŒ pa––Œkkhandhaµ tattha tattha pa––Œya anuggahessŒm´'ti. TasmŒ evarèpo puggalo sakkatvŒ garukatvŒ2 sevitabbo, bhajitabbo, payirupŒsitabbo.

 

1. Pavatat´ni - machasaµ. 2. Garuµ katvŒ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 320] [\x 320/]

 

14. Katamo ca puggalo jigucchitabbo na sevitabbo, na bhajitabbo, na payirupŒsitabbo: idhekacco puggalo duss´lo hoti pŒpadhammo asuci saºkassarasamŒcŒro pa­icchannakammanto assamaöo samaöapa­i––o, abrahmacŒr´ brahmacŒripa­i––o anto puti avassuto kasambujŒto evarèpo puggalo jigucchitabbo na sevitabbo. Na bhajitabbo, na payirupŒsitabbo' taµ kissahetu: ki–cŒpi evarèpassa puggalassa na di­­hŒnugatiµ Œpajjati atha kho naµ pŒpako kittisaddo abbhuggacchati pŒpamitto purisapuggalo pŒpasahŒyo pŒpasampavaºko'ti. SeyyathŒpi nŒma abhi gèthagato ki–cŒpi na daµsati atha kho naµ makkheti, evameva ki–cŒpi evarèpassa puggalassa na di­­hŒnugatiµ Œpajjati atha kho naµ pŒpako kittisaddo abbhuggacchati pŒpamitto purisapuggalopŒpasahŒyo pŒpasampavaºkhoti tasmŒ evarèpopa puggalo jigucchitabbo na sevitabbo, na bhajitabbo, na payirupŒsitabbo.

 

Katamo ca puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupŒsitabbo: idhe'kacco puggalo kodhano hoti upŒyŒsabahulo appampi vutto samŒno abhisajjati kuppati vyŒpajjati patitthiyati, kopa–ca dosa–ca appacca–ce pŒtukaroti, seyyathŒpi nŒma du­­hŒrukŒ ka­­hena vŒ ka­halŒya vŒ gha­­itŒ bhiyyosomattŒya assandati, evameva idhe'kacco puggalo kodhano hoti upŒyŒsabahulo appampi vutto samŒno abhisajjati kuppati vyŒpajjati, patitthiyati kopa–ca dosa–ca appaccaya–ca pŒtukaroti, seyyathŒpi nŒma tindukŒlŒtaµ ka­­hena vŒ ka­halayŒ vŒ gha­­hitaµ bhiyyosomattŒya cicci­Œyati ci­ici­Œyati, evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upŒyŒsabahulo appampi vutto samŒne abhisajjati kuppati vyŒpajjati patitthiyati, kopa–ca dosa–ca appaccaya–ca pŒtukaroti, seyyathŒpi nŒma gèthakèpo ka­­hena vŒ ka­halŒya vŒ gha­­ito bhiyyosomattŒya duggandho hoti, evameva idhekacco puggalo kodhano hoti upŒyasabahulo, appampi vutto samŒno abhisajjati kuppati vyŒpajjati patitthiyati kopa–ca dosa–ca appaccaya–ca [PTS Page 037] [\q 37/] pŒtukaroti, evarèpo puggalo ajjhupekkhitabbo na sevitabbo na bhajitabbo na payirupŒsitabbo. Taµ kissahetu: akkoseyyapi maµ paribhŒseyyapi maµ anatthampi me1 kareyyŒti, tasmŒ evarèpo puggalo ajjhupekkhitabbo, na sevitabbo, na bhajitabbo, na payirupŒsitabbo.

 

Anatthampi maµ - s´mu.

 

 

[BJT Page 322] [\x 322/]

 

Katamo ca puggalo sevitabbo, bhajitabbo, payirupŒsitabbo: idhe'kacco puggalo s´lavŒ hoti, kalyŒöadhammo, evarèpo puggalo sevitabbo, bhajitabbo, payirupŒsitabbo, taµ kissa hetu: ki–cŒpi evarèpassa puggalassa na di­­hŒnugatiµ Œpajjati atha kho naµ kalyŒöo kittisaddo abbhuggacchati. KalyŒöamitto purisapuggalo, kalyŒöasahŒyo kalyŒöasampavaºko'ti tasmŒ evarèpo puggalo sevitabbo, bhajitabbo, payirupŒsitabbo.

 

15. Katamo ca puggalo s´lesu paripèrakŒr´ samŒdhismiµ mattasokŒr´ pa––Œya mattasokŒr´: sotŒpannasakadŒgŒmino. Ime vuccanti puggalŒ s´lesu paripèrakŒrino, samŒdhismiµ mattasokŒrino, pa––Œya mattasokŒrino.

 

Katamo ca puggalo s´lesu ca paripèrakŒr´, samŒdhismi–ca paripèrakŒr´ pa––Œya mattasokŒr´: anŒgŒm´. Ayaµ vuccati puggalo s´lesu ca paripèrakŒr´ samŒdhismi–ca paripèrakŒr´, pa––Œya mattasokŒr´.

 

Katamo ca puggalo s´lesu ca paripèrakŒr´, samŒdhismi–ca paripèrakŒr´, pa––Œya ca paripèrakŒr´: arahŒ. Ayaµ vuccati puggalo s´lesu ca paripèrakŒr´ samŒdhismi–ca paripèrakŒr´, pa––Œya ca paripèrakŒr´.

 

16. Tattha katame tayo satthŒre: idhe'kacco satthŒ kŒmŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti, na rèpŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti, na vedanŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti. Idha pana ekacco satthŒ kŒmŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti. RèpŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti, na vedanŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti, idha pana ekacco satthŒ kŒmŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti, rèpŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti vedanŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti. Tatra yvŒyaµ satthŒ kŒmŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti, na rèpŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti, na vedanŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti1 rèpŒvacarasamŒpattiyŒ lŒbh´ satthŒ tena da­­habbo [PTS Page 038] [\q 38/] tatra yvŒyaµ satthŒ kŒmŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti rèpŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti na vedanŒnaµ pari––aµ pa––Œpeti arèpŒvacarasamŒpattiyŒ lŒbh´ satthŒ tena da­­habbo. Tatra yvŒyaµ satthŒ kŒmŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti, rèpŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti, vedanŒna–ca pari––aµ pa––Œpeti, sammŒsambuddho satthŒ tena da­­habbo, ime tayo satthŒro.

 

1. Pa––Œpeti - machasaµ.

 

 

[BJT Page 324] [\x 324/]

 

17. Tattha katame aparepi tayo satthŒro: idhekacco satthŒ di­­heva dhamme attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti, abhisamparŒya–ca attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti idha pana ekacco satthŒ di­­heva dhamme attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti, no ca kho abhisamparŒyaµ attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti, idha pana ekacco satthŒ di­­heceva dhamme attŒnaµ saccato thetato na pa––Œpeti. AbhisamparŒya–ca attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti. Tatra yvŒyaµ satthŒ di­­heceva dhamme attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti, abhisamparŒya–ca attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti sassatavŒdo satthŒ tena da­­habbo, tatra yvŒyaµ satthŒ di­­he'va dhamme attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti no ca kho abhisamparŒyaµ attŒnaµ saccato thetato pa––Œpeti ucchedavŒdo satthŒ tena da­­habbo. Tatra yŒvŒyaµ satthŒ di­­heceva dhamme attŒnaµ saccato thetato na pa––Œpeti. AbhisamparŒya–ca attŒnaµ saccato thetato na pa––Œpeti. SammŒ sambuddho satthŒ tena da­­habbo, ime apare'pi tayo satthŒro.

 

Tika niddeso ni­­hito.

 

 

[BJT Page 326] [\x 326/]

 

4. Catukka niddeso

 

1. Katamo ca puggalo asappuriso: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒt´ hoti, adinnŒdŒy´ moti, kŒmesu micchŒcŒr´ hoti musŒvŒd´ hoti, surŒmerayamajjapamŒda­­hŒy´ hoti. Ayaµ vuccati puggalo asappuriso.

 

[PTS Page 039] [\q 39/]

Katamo ca puggalo asappurisena asappurisataro: idhe'kacco puggalo attanŒ ca pŒöŒtipŒt´ hoti, para–ca pŒöŒtipŒte samŒdapeti. AttanŒ ca adinnŒdŒy´ hoti, para–ca adinnŒdŒne samŒdapeti. AttanŒ ca kŒmesu micchŒcŒr´ hoti, para–ca kŒmesu micchŒcŒre samŒdapeti, attanŒ ca musŒvŒd´ hoti, para–ca musŒvŒde samŒdapeti, attanŒ ca surŒmerayamajjapamŒda­­hŒy´ hoti, para–ca surŒmerayamajjapamŒda­­hŒne samŒdapeti, ayaµ vuccati puggalo asappurisena asappurisataro.

 

Katamo ca puggalo sappuriso: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, adinnŒdŒnŒ pa­ivirato hoti, kŒmesumicchŒcŒrŒ pa­ivirato hoti, musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti, surŒmerayamajjapamŒda­­hŒnŒ pa­ivirato hoti, ayaµ vuccati puggalo sappuriso.

 

Katamo ca puggalo sappurisena sappurisataro: idhe'kacco puggalo attanŒ ca pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, para–ca pŒöŒtipŒtŒveramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca adinnŒdŒnŒ pa­ivirato hoti, para–ca adinnŒdŒnŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca kŒmesu micchŒcŒrŒ pa­ivirato hoti, para–ca kŒmesu micchŒcŒrŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti, para–ca musŒvŒdŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca surŒmerayamajjapamŒda­­hŒnŒ pa­ivirato hoti, para–ca surŒmerayamajjapamŒda­­hŒnŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. Ayaµ vuccati puggalo sappurisena sappurisataro.

 

[BJT Page 328] [\x 328/]

 

2. Katamo ca puggalo pŒpo: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒt´ hoti, adinnŒdŒy´ hoti, kŒmesu micachŒcŒr´ hoti, musŒvŒd´ hoti, pisunavŒco1 hoti, pharusavŒco2 hoti, samphappalŒp´ hoti, abhijjhŒlè hoti, vyŒpannacitto hoti, micchŒdi­­hi hoti, ayaµ vuccati puggalo pŒpo.

 

Katamo ca puggalo pŒpena pŒpataro: idhe'kacco puggalo attanŒ ca pŒöŒtipŒt´ hoti. Para–ca pŒöŒtipŒte samŒdapeti. AttanŒ ca adinnŒdŒy´ hoti, para–ca adinnŒdŒne samŒdapeti, attanŒ ca kŒmesu micchŒcŒr´ hoti para–ca kŒmesu micchŒcŒre samŒdapeti, attanŒ ca musŒvŒd´ hoti, para–ca musŒvŒde samŒdapeti, attanŒ ca pisunavŒco1 hoti, para–ca pisunŒya vŒcŒya samŒdapeti, attanŒ ca pharusavŒco [PTS Page 040] [\q 40/] hoti, para–ca pharusŒya vŒcŒya samŒdapeti, attanŒ ca samphappalŒp´ hoti, para–ca samphappalŒpe samŒdapeti, attanŒ ca abhijjhŒlè hoti, para–ca abhijjhŒya samŒdapeti, attanŒ ca vyŒpannacitto hoti, para–ca vyŒpŒde samŒdapeti, attanŒ ca micchŒdi­­hi hoti, para–ca micchŒdi­­hiyŒ samŒdapeti: ayaµ vuccati puggalo pŒpena pŒpataro.

 

Katamo ca puggalo kalyŒöo: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, adinnŒdŒkŒ pa­ivirato hoti, kŒmesumicchŒcŒrŒ pa­ivirato hoti, musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti. PisunŒyavŒcŒya pa­ivirato hoti, pharusŒya vŒcŒya pa­ivirato hoti, samphappalŒpŒ pa­ivirato hoti, anabhijjhŒlè hoti, avyŒpannacitto hoti, sammŒdi­­hi hoti. Ayaµ vuccati puggalo kalyŒöo.

 

Katamo ca puggalo kalyŒöena kalyŒöataro: idhe'kacco puggalo attanŒ ca pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, para–ca pŒöŒtipŒtŒ veramaöiyŒ samŒdapeti, attanŒ ca adinnŒdŒnŒ pa­ivirato hoti. Para–ca adinnŒdŒnŒ veramaöiyŒ samŒdapeti, attanŒ ca kŒmesu micchŒcŒrŒ pa­ivirato hoti, para–ca kŒmesu micchŒcŒrŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti,

 

1. ( PisunŒvŒco - s´mu.

2. PharusŒvŒco - s´mu. ( PisuöavŒco - machasaµ.

 

[BJT Page 330] [\x 330/]

 

Para–ca musŒvŒdŒ veramaöiyŒ samŒdapetŒ, attanŒ ca pisunŒya vŒcŒya pa­ivirato hoti, para–ca pisunŒya vŒcŒya veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca pharusŒya vŒcŒya pa­ivirato hoti, para–ca pharusŒya vŒcŒya veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca samphappalŒpŒ pa­ivirato hoti, para–ca samphappalŒpŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. AttanŒ ca anabhijjhŒlu hoti, para–ca anabhijjhŒya samŒdapeti. AttanŒ ca avyŒpannacitto hoti. Para–ca avyŒpŒde samŒdapeti. AttanŒ ca sammŒdi­­hi hoti, para–ca sammŒdi­­hiyŒ samŒdapeti. Ayaµ vuccati puggalo kalyŒöena kalyŒöataro.

 

3. Katamo ca puggalo pŒpadhammo: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒt´ hoti - pe - micchŒdi­­h´ hoti, ayaµ vuccati puggalo pŒpadhammo.

 

Katamo ca puggalo pŒpadhammena pŒpadhammataro: idhe'kacco puggalo attanŒ ca pŒöŒtipŒtŒt´ hoti, para–ca pŒöŒtipŒte samŒdapeti. AttanŒ ca adinnŒdŒy´ hoti, para–ca adinnŒdŒne samŒdapeti - pe - attanŒ ca micchŒdi­­hi hoti, para–ca micchŒdi­­hiyŒ samŒdapeti. Ayaµ vuccati puggalo pŒpadhammena pŒpadhammataro.

 

Katamo ca puggalo kalyŒöadhammo: idhe'kacco puggalo pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, adinnŒdŒnŒ pa­ivirato hoti - pe - sammŒdi­­hi hoti. Ayaµ vuccati puggalo kalyŒöadhammo.

 

Katamo ca puggalo kalyŒöadhammena kalyŒöadhammataro: idhe'kacco puggalo attanŒca pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti, para–ca pŒöŒtipŒtŒ veramaöiyŒ samŒdapeti. - Pe - attanŒ ca sammŒdi­­hi hoti, para–ca sammŒdi­­hiyŒ samŒdapeti. Ayaµ vuccati puggalo kalyŒöadhammena kalyŒöadhammataro.

 

[PTS Page 041] [\q 41/]

4. Katamo ca puggalo sŒvajjo: idhe'kacco puggalo sŒvajjena kŒyakammena samannŒgato hoti; sŒvajjena vac´kammena samannŒgato hoti, sŒvajjena manokammena samannŒgato hoti. Ayaµ vuccati puggalo sŒvajjo.

 

[BJT Page 332] [\x 332/]

 

Katamo ca puggalo sŒvajjabahulo: idhekacco puggalo sŒvajjena bahulaµ kŒyakammena samannŒgato hoti appaµ anavajjena, sŒvajjena bahulaµ vac´kammena samannŒgato hoti - appaµ anavajjena, sŒvajjena bahulaµ manokammena samannŒgato hoti appaµ anavajjena, ayaµ vuccati puggalo sŒvajja bahulo.

 

Katamo ca puggalo appasŒvajjo: idhe'kacco puggalo anavajjena bahulaµ kŒyakammena samannŒgato hoti appaµ sŒvajjena, anavajjena bahulaµ vac´kammena samannŒgato hoti appaµ sŒvajjena, anavajjena bahulaµ manokammena samannŒgato hoti appaµ sŒvajjena. Ayaµ vuccati puggalo appasŒvajjo.

 

Katamo ca puggalo anavajjo: idhe'kacco puggalo anavajjena kŒyakammena samannŒgato hoti, anavajjena vac´kammena samannŒgato hoti, anavajjena manokammena samannŒgato hoti, ayaµ vuccati puggalo anavajjo.

 

5. Katamo ca puggalo uggha­ita––è: yassa puggalassa sahaudŒha­avelŒya dhammŒbhisamayo hoti. Ayaµ vuccati puggalo uggha­ita––u.

 

Katamo ca puggalo vipacita––è: yassa puggalassa saºkhittena bhŒsitassa vitthŒrena atthe vibhajiyamŒne. DhammŒbhisamayo hoti, ayaµ vuccati puggalo vipacita––è.

Katamo ca puggalo neyye: yassa puggalassa uddesato paripucchato yoniso manasikaroto kalyŒöamitte sevato bhajato payirupŒsato evaµ anupubbena dhammŒbhisamayo hoti. Ayaµ vuccati puggalo neyyo.

 

Katamo ca puggalo padaparamo: yassa puggalassa bahumpi suöato bahumpi bhaöato bahumpi dhŒrayato bahumpi vŒcayato, na tŒya jŒtiyŒ dhammŒbhisamayo hoti. Ayaµ vuccati puggalo padaparamo.

 

 

[PTS Page 042] [\q 42/]

[BJT Page 334] [\x 334/]

 

6. Katamo ca puggalo muttapa­ibhŒno, no yuttapa­ibhŒno: idhe'kacco puggalo pa–haµ pu­­ho samŒno yuttaµ vadati no s´ghaµ. Ayaµ vuccati puggalo yuttapa­ibhŒno no muttapa­ibhŒno.

 

Katamo ca puggalo muttapa­ibhŒno, no yuttapa­ibhŒno: idhe'kacco puggalo pa–haµ pu­­ho samŒno s´ghaµ vadati no yuttaµ. Ayaµ vuccati puggalo muttapa­ibhŒno, no yuttapa­ibhŒno.

 

Katamo ca puggalo yuttapa­ibhŒno ca muttapa­ibhŒno ca: idhe'kacco puggalo pa–haµ pu­­ho samŒno yutta–ca vadati. S´gha–ca ayaµ vuccati puggalo yuttapa­ibhŒno ca muttapa­ibhŒno ca.

 

Katamo ca puggalo neva yuttapa­ibhŒno no muttapa­ibhŒno: idhe'kacco puggalo pa–haµ pu­­ho samŒno neva yuttaµ vadati, no s´ghaµ. Ayaµ vuccati puggalo neva yuttapa­ibhŒno no muttapa­ibhŒno.

 

7. Tattha katame cattŒro dhammakathikŒ puggalŒ: cattŒro dhammakathikŒ - idhe'kacco dhammakathiko appa–ca bhŒsati, asahita–ca parisŒ cassa na kusalŒ hoti sahitŒsahitassa, evarèpo dhammakathiko evarèpŒya parisŒya dhammakathikotveva saºkhaµ gacchati. Idha pana ekacco dhammakathiko appa–ca bhŒsati sahita–ca, parisŒya cassa kusalŒ hoti sahitŒsahitassa, evarèpo dhammakathiko evarèpŒya parisŒ dhammakathikotveva saºkhaµ gacchati. Idha pana ekacco dhammakathiko bahu–ca bhŒsati asahita–ca parisŒcassa na kusalŒ hoti sahitŒsahitassa, evarèpo dhammakathiko evarèpŒya parisŒya dhammakathikotveva saºkhaµ gacchati. Idha pana ekacco dhammakathiko bahu–ca bhŒsati sahita–ca, parisŒ cassa kusalŒ hoti sahitŒsahitassa, evarèpo dhammakathiko evarèpŒya parisŒya dhammakathikotveva saºkhaµ gacchati. Ime cattŒro dhammakathikŒ puggalŒ.

 

 

[BJT Page 336] [\x 336/]

 

8. Tattha katame cattŒro valŒhakèpamŒ puggalŒ: cattŒro valŒhakŒ; gajjitŒ no vassitŒ vassitŒ, no gajjitŒ, gajjitŒ ca vassitŒ ca, neva gajjitŒ no vassitŒ. Evameva [PTS Page 043] [\q 43/] cattŒro valŒhakèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: gajjitŒ no vassitŒ, vassitŒ no gajjitŒ, gajjitŒ ca vassitŒ ca, neva gajjitŒ no vassitŒ.

 

Katha–ca puggalo gajjitŒ hoti no vassitŒ: idhe'kacco puggalo bhŒsitŒ hoti no kattŒ. Evaµ puggalo gajjitŒ hoti no vassitŒ. SeyyathŒpi so valŒhako gajjitŒ no vassitŒ. Tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo vassitŒ hoti no gajjitŒ: idhe'kacco puggalo kattŒ hoti no bhŒsitŒ. Evaµ puggalo vassitŒ hoti no gajjitŒ. SeyyathŒpi so valŒhako vassitŒ no gajjitŒ. Tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo gajjitŒ ca hoti vassitŒ ca: idhe kacco puggalo bhŒsitŒ ca hoti kattŒ ca evaµ puggalo gajjitŒ ca hoti vassitŒ ca. SeyyathŒpi so valŒhako gajjitŒ ca vassitŒ ca. Tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo neva gajjitŒ hoti no vassitŒ: idhe'kacco puggalo neva bhŒsitŒ hoti no kattŒ, evaµ puggalo neva gajjitŒ hoti no vassitŒ, seyyathŒpi so valŒhako neva gajjitŒ no vassitŒ, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro valŒhakèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

9. Tattha katame cattŒro mèsikèpamŒ puggalŒ: catasso mèsika: gŒdhaµ katta no vasitŒ, vasitŒ no gŒdhaµ kattŒ. GŒdhaµ kattŒ ca vasitŒ ca, neva gŒdhaµ kattŒ no vasitŒ. Evameva cattŒro mèsikèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: gŒdhaµ kattŒ no vasitŒ, vasitŒ no gŒdhaµ kattŒ, gŒdhaµ kattŒ ca, vasitŒ ca, neva gŒdhaµ kattŒ no vasitŒ.

 

 

[BJT Page 338] [\x 338/]

 

Katha–ca puggalo gŒdhaµ kattŒ hoti no vasitŒ: idhe'kacco puggalo dhammaµ pariyŒpuöŒti: suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ. Vedallaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo gŒdhaµ kattŒ hoti no vasitŒ. SeyyathŒpi sŒ mèsikŒ gŒdhaµ kattŒ no vasitŒ, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

[PTS Page 044] [\q 44/]

Katha–ca puggalo vasitŒ hoti no gŒdhaµ kattŒ: idhe'kacco puggalo na dhammaµ pariyŒpuöŒti: suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthŒ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo vasitŒ hoti no gŒdhaµ kattŒ seyyathŒpi sŒ mèsikŒ vasitŒ no gŒdhaµ kattŒ. Tathupamo ayaµ puggalo.

Katha–ca puggalo gŒdhaµ kattŒ ca hoti vasitŒ ca: idhe'kacco puggalo dhammaµ pariyŒpuöŒti: suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthŒ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo gŒdhaµ kattŒ ca hoti vasitŒ ca. SeyyathŒpi sŒ mèsikŒ gŒdhaµ kattŒ ca hoti vasitŒ ca-tathupamo ayaµ puggalo.

Katha–ca puggalo neva gŒdhaµ kattŒ hoti no vasitŒ; idhe'kacco puggalo na dhammaµ pariyŒpuöŒti; suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒkataµ abbhutadhammaµ vedallaµ, so idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, evaµ puggalo neva gŒdhaµ kattŒ hoti no vasitŒ. SeyyathŒpi sŒ mèsikŒ. Neva gŒdhaµ kattŒ no vasitŒ, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro mèsikèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

 

[BJT Page 340] [\x 340/]

 

10. Tattha katame cattŒro ambèpamŒ puggalŒ: cattŒri ambŒti, Œmaµ pakkavaööi, pakkaµ Œmavaööi, Œmaµ Œmavaööi, pakkaµ pakkavaööi. Evameva1 cattŒro ambèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: Œmo pakkavaööi, pakko Œmavaöö´, Œmo Œmavaöö´, pakko pakkavaöö´.

 

Katha–ca puggalo Œmo hoti pakkavaöö´: idhe'kaccassa puggalassa pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­iknantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo Œmo hoti pakkavaöö´. SeyyathŒpi taµ ambaµ Œmaµ pakkavaööi, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

 

Katha–ca puggalo pakko hoti Œmavaöö´: [PTS Page 045] [\q 45/] idhe'kaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo pakko hoti Œmavaöö´. SeyyathŒpi taµ ambaµ pakkaµ Œmavaöö´, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo Œmo hoti Œmavaöö´: idhe'kaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo Œmo hoti Œmavaöö´. SeyyathŒpi taµ ambaµ Œmaµ Œmavaöö´, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

1. Evameva - machasaµ.

 

 

342

 

Katha–ca puggalo pakko hoti pakkavaöö´: idhe'kaccassa puggalassa pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo pakko hoti pakkavaöö´. SeyyathŒpi taµ ambaµ pakkaµ pakkavaööi. Tathupamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro ambèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

11. Tattha katame cattŒro kumabhèpamŒ puggalŒ: cattŒro kumbhŒ: tuccho pihito, pèro viva­o, tuccho viva­o, pèro pihito. Evameva cattŒro kumbhèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: tuccho pihito, pèro viva­o, tuccho viva­o, puro pihito.

 

Katha–ca puggalo tucchŒ hoti pihite: idhe'kaccassa pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo tuccho hoti pihito. SeyyathŒpi so kumbho tuccho pihito, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo pèro hoti viva­o: idhe'kaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo pèro hoti viva­o. SeyyathŒpi so kumbho pèro viva­o, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

[PTS Page 046] [\q 46/]

Katha–ca puggalo tuccho hoti viva­o: idhe'kaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ so idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo tuccho hoti viva­o. SeyyathŒpi so kumbho tuccho viva­o, tathèpamo ayaµ puggalo. [BJT Page 344] [\x 344/]

 

Katha–ca puggalo pèro hoti pihito: idhe'kaccassa puggalassa pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ1. PasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo pèro hoti pihito. SeyyathŒpi so kumbho pèro pihito, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro kumbhèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

12. Tattha katame cattŒro udakarahadèpamŒ puggalŒ: cattŒro udakarahadŒ: uttŒno gambh´robhŒso, gambh´ro uttŒnobhŒso uttŒno uttŒnobhŒso, gambh´ro gambh´robhŒso. Evameva cattŒro udakarahadèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: uttŒno gambh´robhŒso, gambh´ro uttŒno bhŒso, uttŒno uttŒnobhŒso, gambh´ro gambh´robhŒso.

 

Katha–ca puggalo uttŒno hoti gambh´robhŒso: idhekaccassa puggalassa pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti - pe - ayaµ dukkhanirodhagŒmin´pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo uttŒno hoti gambh´ro bhŒso. SeyyathŒpi so udakarahado uttŒno gambh´robhŒso tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo gambh´ro hoti uttŒnobhŒso: idhekaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti - pe - ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo gambh´ro hoti uttŒno bhŒso seyyathŒpi so udakarahado gambh´ro uttŒnobhŒso tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo uttŒno hoti uttŒnobhŒso: idhekaccassa puggalassa na pŒsŒdikaµ hoti abhikkantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ nappajŒnŒti. Evaµ puggalo uttŒno hoti uttŒnobhŒse. SeyyathŒpi so udakarahado uttŒno uttŒnobhŒso tathèpamo ayaµ puggalo.

 

1. Sami–jitaµ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 346] [\x 346/]

 

Katha–ca puggalo gambh´ro hoti gambhirobhŒso: [PTS Page 047] [\q 47/] idhe'kaccassa puggalassa pŒsŒdikaµ hoti abhiknantaµ pa­ikkantaµ Œlokitaµ vilokitaµ sammi–jitaµ pasŒritaµ saºghŒ­ipattac´varadhŒraöaµ. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Evaµ puggalo gambh´ro hoti gambh´robhŒso. SeyyathŒpi so udakarahado gambh´ro gambh´robhŒso, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattaro udakarahadupamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

13. Tattha katame cattŒro balivaddèpamŒ puggalŒ: cattŒro balavaddŒ - sagavacaö¶o1 no paragavacaö¶o, paragavacaö¶o no sagavacaö¶o, sagavacaö¶o ca paragavacaö¶o ca, neva sagavacaö¶o no paragavacaö¶o. Evameva cattŒro balivaddèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ, katame cattŒro: sagavacaö¶o no paragavacaö¶o, paragavacaö¶o no sagavacaö¶o, sagavacaö¶o ca paragavacaö¶o ca neva sagavacaö¶o no paragavacaö¶o.

 

Katha–ca puggalo sagavacaö¶o hoti no paragavacaö¶o: idhe'kacco puggalo sakaparisaµ ubbejitŒ hoti no paraparisaµ evaµ puggalo sagavacaö¶o hoti, no paragavacaö¶o. SeyyathŒpi so balivaddo sagavacaö¶o no paragavacaö¶o, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo paragavacaö¶o hoti no sagavacaö¶o: idhe'kacco puggalo paraparisaµ ubbejitŒ hoti no sakaparisaµ evaµ puggalo paragavacaö¶o hoti no sagavacaö¶o. SeyyathŒpi so balivaddo paragavacaö¶o no sagavacaö¶o, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo sagavacaö¶o ca hoti paragavacaö¶o ca: idhe'kacco puggalo sakaparisa–ca ubbejitŒ hoti paraparisa–ca, evaµ puggalo sagavacaö¶o ca hoti paragavacaö¶o ca. SeyyathŒpi so balivaddo sagavacaö¶o ca paragavacaö¶o ca, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo neva sagavacaö¶o hoti no paragavacaö¶o: idhe'kacco puggalo neva sakaparisaµ ubbejitŒ hoti no paraparisaµ, evaµ puggalo neva sagavacaö¶o hoti no paragavacaö¶o, seyyathŒpi so balivaddo neva sagavacaö¶o no paragavacaö¶o. Tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro balivaddèpamŒ puggalŒ. Santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

1. Sakagavacaö¶o - machasaµ.

[BJT Page 348] [\x 348/]

[PTS Page 048] [\q 48/]

 

14. Tattha katame cattŒro ŒsivisèpamŒ puggalŒ: cattŒro ŒsivisŒ Œgataviso no ghoraviso, ghoraviso, no Œgataviso, Œgataviso ca ghoraviso ca, neva Œgataviso no ghoraviso. Evameva cattŒro ŒsivisèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame cattŒro: Œgataviso no ghoraviso, ghoraviso no Œgataviso, Œgataviso ca ghoraviso ca, neva Œgataviso no ghoraviso.

 

Katha–ca puggalo Œgataviso hoti no ghoraviso: idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati, so ca khavassa kodho na ciraµ d´gharattaµ anuseti. Evaµ puggalo Œgataviso hoti no ghoraviso, seyyathŒpi so Œsiviso Œgataviso no ghoraviso, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo ghoraviso hoti no Œgataviso: idhe'kacco puggalo neva kho abhiöhaµ kujjhati, so ca khavassa kodho ciraµ d´gharattaµ anuseti. Evaµ puggalo ghoraviso hoti no Œgataviso, seyyathŒpi so Œsiviso1 ghoraviso no Œgataviso, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo Œgataviso ca hoti ghoraviso ca: idhe'kacco puggalo abhiöhaµ kujjhati, so ca khavassa kodho ciraµ d´gharattaµ anuseti. Evaµ puggalo Œgataviso ca hoti ghoraviso ca. SeyyathŒpi so Œsiviso Œgataviso ca ghoraviso ca, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo neva Œgataviso hoti no ghoraviso: idhekacco puggalo naheva kho abhiöhaµ kujjhati, so ca khavassa kodho na ciraµ d´gharattaµ anuseti. Evaµ puggalo neva Œgataviso hoti no ghoraviso. SeyyathŒpi so Œsiviso neva Œgataviso no ghoraviso, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro ŒsivisèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

1. îsiviso - machasaµ.

 

 

[BJT Page 350] [\x 350/]

 

15. Katha–ca puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ avaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo duppa­ipannŒnaµ micchŒpa­ipannŒnaµ titthiyŒnaµ titthiyasŒvakŒnaµ vaööaµ bhŒsati supa­ipannŒ1. Itipi, sammŒpa­ipannŒ itip´ ti. Evaµ puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ avaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti.

 

Katha–ca puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ vaööarahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti: [PTS Page 049] [\q 49/] idhe'kacco puggalo supa­ipannŒnaµ sammŒpa­ipannŒnaµ buddhŒnaµ buddhasŒvakŒnaµ avaööaµ bhŒsati, duppa­ipannŒ itipi, micchŒpa­ipannŒ itip´ ti. Evaµ puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ vaööŒrahassa avaööaµbhŒsitŒ hoti.

 

Katha–ca puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ appasŒdan´ye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo duppa­ipadŒya micchŒpa­ipadŒya pasŒdaµ janeti supa­ipadŒ2. Itipi, sammŒpa­ipadŒ itip´ ti evaµ puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ appasŒdan´ye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒ hoti.

 

Katha–ca puggalo ananuvicca apariyogŒ hetvŒ pasŒdan´ye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo supa­ipadŒya sammŒpa­ipadŒya appasŒdaµ janeti duppa­ipadŒ itipi, micchŒpa­ipadŒ itip´ ti. Evaµ puggalo ananuvicca apariyogŒhetvŒ pasŒdan´ye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti.

 

16. Katha–ca puggalo ananuvicca pariyogŒhetvŒ avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo duppa­ipannŒnaµ micchŒpa­ipannŒnaµ titthiyŒnaµ titthiyasŒvakŒnaµ avaööaµ bhŒsati duppa­ipannŒ itipi, micchŒpa­ipannŒ itip´'ti. Evaµ puggalo ananuvicca pariyogŒhetvŒ avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti.

 

Katha–ca puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo supa­ipannŒnaµ sammŒpa­ipannŒnaµ buddhŒnaµ buddhasŒvakŒnaµ vaööaµ bhŒsati supa­ipannŒ itipi, sammŒpa­ipannŒ itip´'ti, evaµ puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ vaööarahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti, 1. Suppa­ipapannŒ - s´mu.

2. Suppa­ipadŒ - s´mu, machasaµ.

Suppa­ipannŒ - machasaµ.

 

[BJT Page 352] [\x 352/]

 

Katha–ca puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ appasŒdan´ye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti: idhe'kacco puggalo duppa­ipadŒya micchŒpa­ipadŒya appasŒdaµ janeti, duppa­ipadŒ itipi micchŒpa­ipadŒ itip´'ti' evaµ puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ appasŒdan´ye ­hŒne appasŒdaµ upadaµsitŒ hoti.

 

Katha–ca puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ pasŒdan´ye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒ hoti: [PTS Page 050] [\q 50/] idhe'kacco puggalo supa­ipadŒya sammŒpa­ipadŒya pasŒdaµ janeti, supa­ipadŒ itipi, sammŒpa­ipadŒ itip´'ti evaµ puggalo anuvicca pariyogŒhetvŒ pasŒdan´ye ­hŒne pasŒdaµ upadaµsitŒ hoti.

 

17. Katha–ca puggalo avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca kho vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, idhe'kacce puggale vaööo'pi saµvijjati. Avaööo'pi saµvijjati, yo tattha avaööo taµ bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena, yo tattha vaööo taµ na bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena. Evaµ puggalo avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca kho vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

Katha–ca puggalo vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhèta tacchaµ kŒlena no ca kho avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena idhe'kacce puggale vaööo'pi saµvijjati, avaööo'pi saµvijjati, yo tattha vaööo taµ bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena, yo tattha avaööo taµ na bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena evaµ puggalo vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, no ca kho avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

Katha–ca puggalo avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena vaööŒrahassa ca vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena: idhe'kacce puggale avaööo'pi saµvijjati, vaööopi saµvijjati. Yo tattha avaööo taµ bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena yo pi tattha vaööo tampi bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena. Tatra kŒla––è hoti tassa pa–hassa veyyŒkaraöŒya. Evaµ puggalo avaööŒrahassa ca avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena. Vaööarahassa ca vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

 

[BJT Page 354] [\x 354/]

 

Katha–ca puggalo ne: va avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, nopi vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitaµ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena: idhe'kacce puggale vaööo'pi saµvijjati, avaööo'pi saµvijjati. Yo tattha avaööo taµ na bhaöati bhètaµ tacchaµ kŒlena, yopi tattha vaööo tampi na bhaöati bhètaµ [PTS Page 051] [\q 51/] tacchaµ kŒlena. Upekkhako viharati sato sampajŒno. Evaµ puggalo neva avaööŒrahassa avaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena, nopi vaööŒrahassa vaööaµ bhŒsitŒ hoti bhètaµ tacchaµ kŒlena.

 

18. Katamo ca puggalo u­­hŒnaphalèpaj´v´ no pu––apalèpaj´v´: yassa puggalassa u­­hahato gha­ato vŒyamato Œj´vo abhinibbattati no pu––ato, ayaµ vuccati puggalo u­­hŒnaphalèpaj´v´ no pu––apalèpaj´v´.

 

Katamo ca puggalo pu––apalèpaj´v´ no u­­hŒnaphalèpaj´v´: paranimmitavasavattideve upŒdaya tatèpari devŒ pu––aphalèpaj´vino no u­­hŒnaphalèpaj´vino.

 

Katamo ca puggalo u­­hŒnaphalèpaj´v´ ca pu––aphalèpaj´v´ ca: yassa puggalassa u­­hahato gha­ato vŒyamato Œj´vo abhinibbattati pu––ato ca, ayaµ vuccati puggalo u­­hŒnaphalèpaj´v´ ca pu––aphalèpaj´v´ ca.

 

Katamo ca puggalo neva u­­hŒnaphalèpaj´v´ no pu––aphalèpaj´v´: nerayikŒ neva u­­hŒnaphalèpaj´vino no pu––aphalèpaj´vino.

 

19. Katha–ca puggalo tamo hoti tamaparŒyaöo: idhe'kacco puggalo n´ce kule paccŒjŒto hoti caö¶Œlakule vŒ nesŒdakule vŒ veöakule vŒ rathakŒrakule vŒ pukkusakule vŒ daÂidde appannapŒnabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghŒsacchŒdo labbhati, so ca hoti dubbaööo duddisiko oko­imako bavhŒbŒdho kŒöo vŒ kuö´ vŒ kha–jo vŒ pakkhahato vŒ na lŒbh´ annassa pŒnassa vatvathassa yŒnassa mŒlŒgandhavilepanassa seyyŒvasathapad´peyyassa. So kŒyena duccaritaµ carati, vŒcŒya duccaritaµ carati, manasŒ duccaritaµ carati. So kŒyena duccaritaµ caritvŒ, vŒcŒya duccaritaµ caritvŒ, manasŒ duccaritaµ caritvŒ, kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ apŒyaµ duggatiµ vinipŒtaµ nirayaµ upapajjati evaµ puggalo tamo hoti tamparŒyaöo.

 

 

[BJT Page 356] [\x 356/]

 

Katha–ca puggalo tamo hoti jotiparŒyaöo: idhe'kacco puggalo n´ce kule paccŒjŒto hoti caö¶Œlakule vŒ nesŒdakule vŒ veöakule vŒ rathakŒrakule vŒ pukkusakule vŒ daÂiddo appannapŒnabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghŒsacchŒdo labbhati, so ca hoti dubbaööo duddisiko oko­imako bavhŒbŒdho. KŒöo vŒ kuö´ vŒ kha–jo vŒ pakkhahato vŒ na lŒbh´ annassa pŒnassa vatthassa yŒnassa mŒlŒgandhavilepanassa seyyŒvasathapad´peyyassa. So kŒyena sucaritaµ carati, vŒcŒya sucaritaµ carati, manasŒ sucaritaµ carati. So kŒyena sucaritaµ caritvŒ, vŒcŒya sucaritaµ [PTS Page 052] [\q 52/] caritvŒ manasŒ sucaritaµ caritvŒ, kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ sugatiµ saggaµ lokaµ uppajjati. Evaµ puggalo tamo hoti jotiparŒyaöo.

 

Katha–ca puggalo joti hoti tamparŒyaöo: idhe'kacco puggalo ucce kule paccŒjŒto hoti khattiyamahŒsŒÂakule vŒ brŒhmaöamahŒsŒÂakule vŒ gahapatimahŒsŒÂakule vŒ a¶­he mahaddhane mahŒbhoge pahètajŒtarèparajate pahètavittèpakaraöa pahètadhanadha––e. So ca hoti abhirèpo dassan´yo pŒsŒdiko paramŒya vaööapokkharatŒya samannŒgato. LŒbh´ annassa pŒnassa vatthassa yŒnassa mŒlŒgandhavilepanassa seyyŒvasathapad´peyyassa. So kŒyena duccaritaµ carati, vŒcŒya duccaritaµ carati manasŒ duccaritaµ carati so kŒyena duccaritaµ caritvŒ vŒcŒya duccaritaµ caritvŒ manasŒ duccaritaµ caritvŒ kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ apŒyaµ duggatiµ vinipŒtaµ nirayaµ upapajjati. Evaµ puggalo joti hoti tamparŒyano. Katha–ca puggalo joti hoti jotiparŒyaöo: idhe'kacco puggalo ucce kule paccŒjŒto hoti khattiyamahŒsŒÂakule vŒ brŒhmaöamahŒsŒÂakule vŒ gahapatimahŒsŒÂakule vŒ a¶­he mahaddhane mahŒbhoge pahètajŒtarèparajate pahètacittèpakaöe pahutadhanadha––e. So ca hoti abhirèpo dassan´yo pŒsŒdiko paramŒya vaööapokkharatŒya samannŒgato, lŒbh´ annassa pŒnassa vatthassa yŒnassa mŒlŒgandhavilepanassa seyyŒvasathapad´peyyassa. So kŒyena sucaritaµ carati, vŒcŒya sucaritaµ carati, manasŒ sucaritaµ carati so kŒyena sucaritaµ caritvŒ, vŒcŒya sucaritaµ caritvŒ manasŒ sucaritaµ caritvŒ kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ sugakiµ saggaµ lokaµ upapajjati. Evaµ puggalo joti hoti jotiparŒyaöo.

 

[BJT Page 358] [\x 358/]

 

20. Katha–ca puggalo onatonato hoti: idhekacco puggalo n´ce kule paccŒjŒto -pe- evaµ puggalo onatonato hoti. Katha–ca puggalo onatunnatohoti -pe evaµ puggalo onatunnato hoti. Katha–ca puggalo unnatonato hoti idhekacco puggalo ucce kule paccŒjŒto hoti -pe evaµ puggalo unnatonato hoti. Katha–ca puggalo unnatunnato hoti -pe- evaµ puggalo unnatunnato hoti.

 

21. Tattha katame cattŒro rukkhupamŒ puggalŒ: cattŒro rukkhŒ, pheggusŒraparivŒro, sŒro phegguparivŒro, pheggu pheggu parivŒro, sŒro sŒraparivŒro. Evamevaµ cattŒro rukkhupamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ. Katame ttŒro: pheggu sŒraparivŒro, sŒro phegguparivŒro, pheggu phegguparivŒro, sŒro sŒraparivŒro. [PTS Page 053] [\q 53/] katha–ca puggalo pheggu hoti sŒraparivŒro: idhe kacco puggalo duss´lo hoti pŒpadhammo parisŒ ca khvassa hoti s´lavat´ kalyŒöadhammŒ. Evaµ puggalo pheggu hoti sŒraparivŒro. SeyyathŒpi so rukkho pheggu sŒraparivŒro. Tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo sŒro hoti phegguparivŒro: idhe'kacco puggalo s´lavŒ hoti kalyŒöadhammo parisŒ ca khvassa hoti duss´lŒ pŒpadhammŒ. Evaµ puggalo sŒro hoti phegguparivŒro. SeyyathŒpi so rukkho sŒro phegguparivŒro, tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo pheggu hoti phegguparivŒro: idhe'kacco puggalo duss´lo hoti pŒpadhammo. ParisŒpi'ssa hoti duss´lŒ pŒpadhammŒ. Evaµ puggalo pheggu hoti phegguparivŒro seyyathŒpi so rukkho pheggu phegguparivŒro. Tathèpamo ayaµ puggalo.

 

Katha–ca puggalo sŒro hoti sŒraparivŒro: idhe'kacco puggalo s´lavŒ hoti kalyŒöadhammo, parisŒpissa hoti s´lavat´ kalyŒöadhammŒ. Evaµ puggalo sŒro hoti sŒraparivŒro, seyyathŒpi so rukkho sŒro sŒraparivŒro, tathèpamo ayaµ puggalo. Ime cattŒro rukkhèpamŒ puggalŒ santŒ saµvijjamŒnŒ lokasmiµ.

 

[BJT Page 360] [\x 360/]

 

22. Katamo ca puggalo rèpappamŒöo rèpappasanto: idhe'kacco puggalo Œrohaµ vŒ passitvŒ pariöŒhaµ vŒ passitvŒ saö­hŒnaµ vŒ passitvŒ paripèraµ vŒ passitvŒ tattha pamŒöaµ gahetvŒ pasŒdaµ janeti, ayaµ vuccati puggalo rèpappamŒöo rèpappasanto.

 

Katamo ca puggalo ghosappamŒöo ghosappasanno: idhe'kacco puggalo paravaööanŒya parathomanŒya parapasaµsanŒya paravaööahŒrikŒya1 tattha pamŒöaµ gahetvŒ pasŒdaµ janeti. Ayaµ vuccati puggalo ghosappamŒöo ghosappasanno.

 

Katamo ca pugagalo lèkappamŒöo lèkhappasanno: idhe'kacco puggalo c´varalèkhaµ vŒ passitvŒ, senŒsanalèkhaµ vŒ passitvŒ vividhaµ vŒ dukkarakŒrikaµ passitvŒ, tattha pamŒöaµ gahetvŒ pasŒdaµ janeti. Ayaµ vuccati puggalo lèkhappamŒöo lèkhappasanno.

 

Katamo ca puggalo dhammappamŒöo dhammappasanno: idhe'kacco puggalo s´laµ vŒ passitvŒ samŒdhiµ vŒ passitvŒ [PTS Page 054] [\q 54/] pa––aµ vŒ passitvŒ tattha pamŒöaµ gahetvŒ pasŒdaµ janeti. Ayaµ vuccati puggalo dhamamappamŒöo dhammappasanno.

 

23. Katha–ca puggalo attahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya: idhe'kacco puggalo attanŒ s´lasampanno hoti no paraµ s´lasampadŒya samŒdapeti, attanŒ samŒdhisampanno hoti no paraµ samŒdhisampadŒya samŒdapeti, attanŒ pa––Œsampanno hoti paraµ pa––ŒsampadŒya samŒdapeti. AttanŒ vimuttisampanno hoti no paraµ vimuttisampadŒya samŒdapeti, attanŒ vimutti–Œöadassasampanno hoti no paraµ vimutti–ŒöadassasampadŒya samŒdapeti. Evaµ puggalo attahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya.

 

1. ParavaööahŒriyŒ - s´mu.

 

 

[BJT Page 362] [\x 362/]

 

Katha–ca puggalo parahitŒya pa­ipanno hoti no attahitŒya: idhe'kacco puggalo attanŒ na s´lasampanno hoti paraµ s´lasampadŒya samŒdapeti, attanŒ na samŒdhisampanno hoti paraµ samŒdhisampadŒya samŒdapeti. AttanŒ na pa––Œsampanno hoti paraµ pa––ŒsampadŒya samŒdapeti: attanŒ na vimuttisampanno hoti paraµ vimuttisampadŒya samŒdapeti. AttanŒ na vimutti–Œöadassanasampanno hoti paraµ vimutti–ŒöadassanasampadŒya samŒdapeti, evaµ puggalo parahitŒya pa­ipanno hoti no attahitŒya.

 

Katha–ca puggalo attahitŒya ceva pa­ipanno hoti parahitŒya ca: idhe'kacco puggalo attanŒ ca s´lasampanno hoti para–ca s´lasampadŒya samŒdapeti, attanŒ ca samŒdhisampanno hoti para–ca samŒdhisampadŒya samŒdapeti attanŒ ca pa––Œsampanno hoti para–ca pa––ŒsampadŒya samŒdapeti attanŒ ca vimuttisampanno hoti para–ca vimuttisampadŒya samŒdapeti. AttanŒ ca vimutti–Œöadassanasampanno hoti para–ca vimutti–ŒöadassanasampadŒya samŒdapeti. Evaµ puggalo attahitŒya ceva pa­ipanno hoti parahitŒya ca.

 

Katha–ca puggalo neva attahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya: idhe'kacco puggalo attanŒ na s´lasampanno hoti no paraµ s´lasampadŒya samŒdapeti. AttanŒ na samŒ·isampanno hoti no paraµ samŒdhisampadŒya samŒdapeti. AttanŒ na pa––Œsampanno hoti no paraµ pa––ŒsampadŒya samŒdapeti, attanŒ [PTS Page 055] [\q 55/] na vimuttisampanno hoti no paraµ vimuttisampadŒya samŒdapeti, attanŒ na vimutti–Œöadassanasampanno hoti no paraµ vimutti–Œöadassana sampadŒya samŒdapeti. Evaµ puggalo neva attahitŒya pa­ipanno hoti no parahitŒya.

 

 

[BJT Page 364] [\x 364/]

 

24. Katha–ca puggalo attannapo hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto: idhe'kacco puggalo acelako hoti muttŒcŒro, hatthŒpalekhano, na ehibhadantiko, na ti­­habhadantiko, na abhiha­aµ, na uddissaka­aµ, na nimantanaµ sŒdiyati. So na kumbhimukhŒ patigaöhŒti, na khalopimukŒ1 patigaöhŒti, na phalakamantaraµ, na daö¶amantaraµ, na musalamantaraµ, na dvinnaµ bhu–jamŒnŒnaµ, na gabbhan´yŒ, na pŒyamŒnŒya, na purisantaragatŒya, na saµkitak´su, na yattha sŒ upa­­hito hoti, na yattha makkhikŒ saö¶asaö¶acŒr´ni, na macchaµ, na maµsaµ, na suraµ, na merayaµ, na thusodakaµ pivati. So ekŒgŒriko vŒ hoti ekŒlopiko vŒ, dvŒgŒriko vŒ hoti dvŒlopikovŒ, sattŒgŒriko vŒ hoti sattŒlopiko vŒ, ekissŒ'pi dattiyŒ yŒpeti dv´hi'pi datt´hi yŒpeti -pe- sattahipi datt´hi yŒpeti, ekŒhikampi ŒhŒraµ ŒhŒreti, dvŒhikampi2 ŒhŒraµ ŒhŒreti, -pesattŒhikampi ŒhŒraµ ŒhŒreti. Iti evarèpaµ addhamŒsikampi3 pariyŒyabhattabhojanŒnuyogamanuyutto viharati.

 

So sŒkabhakkho vŒ hoti, sŒmŒkabhakkho vŒ hoti, n´vŒrabhakkho vŒ hoti, daddulabhakkho vŒ hoti, ha­abhakkho vŒ hoti, kaöabhakkho vŒ hoti, ŒcŒmabhakkho vŒ hoti, pi––Œkabhakkho vŒ hoti, tiöhakkho vŒ hoti, gomayabhakkho vŒ hoti, vanamèlaphalŒhŒro yŒpeti, pavattaphalahoj´. So sŒöŒnipi dhŒreti, masŒöŒnipi dhŒreti, chavadussŒnipi dhŒreti, paµsukèlŒnipi dhŒreti, tir´­Œnipi dhŒreti, ajinŒnipi dhŒreti, ajinakakhipampi dhŒreti, kusac´rampi dhŒreti, vŒkac´rampi dhŒreti, phalakac´rampi dhŒreti, kesakambalampi dhŒreti, vŒlakambalampi dhŒreti, ulèkapakkhampi dhŒreti, kesamassulocakopi hoti kesamassulocanŒnuyogamanuyutto, ubbha­­ha kopi hoti Œsanapa­ikkhitto, ukku­ikopi hoti ukku­ikappadhŒna manuyutto, kaö­akŒpassayikopi hoti kaö­akŒpassaye seyyakappeti, sŒyatatiyakampi4 udakorohanŒnuyogamanuyutto viharati. Iti evarèpaµ anekavihitaµ kŒyassa atŒpanaparitŒpanŒnuyogamanuyutto viharati. [PTS Page 056] [\q 56/] evaµ puggalo attantapo hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto.

 

1. KalopimukhŒ - s´mu, 2. Dvahikampi - s´mu. 3. A¶¶hamŒsakampi - s´mu, machasaµ, syŒ, 4. SŒyaµ tatiyakampi - syŒ.

 

 

[BJT Page 366] [\x 366/]

 

Katha–ca puggalo parantapo hoti paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto: idhe'kacco puggalo orabbh´ko hoti sukariko sŒkuöiko mŒgaviko luddo macchŒghŒtako coro coraghŒtako* bandhanŒgŒriko, ye vŒ pana––epi keci kurèrakammantŒ. Evaµ puggalo parantapo hoti paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto.

 

Katha–ca puggalo attantapo ca hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto parantapo ca hoti paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto: idhekacco puggalo rŒjŒ vŒ hoti khattiyo muddhŒbhisitto1 brŒhmaöo vŒ mahŒsŒÂo, so puratthimena nagarassa navaµ ya––ŒgŒraµ2 kŒrŒpetvŒ, kesamassuµ ohŒretvŒ khurŒjinaµ3 nivŒsetvŒ sappitelena kŒyaµ abbha–jitvŒ, migavisŒöena4 pi­­hiµ kaö¶uyamŒno5 ya––ŒgŒraµ2 pa­isati saddhiµ mahesiyŒ brŒhmaöena ca purohitena. So tattha anantarahitŒya bhèmiyŒ haritèpattŒya seyyaµ kappeti. EkissŒ gŒviyŒ sarèpavacchŒya yaµ ekasmiµ thane kh´raµ hoti tena rŒjŒ yŒpeti yaµ dutiyasmiµ thane kh´raµ hoti tena mahes´ yŒpeti, yaµ tatiyasmiµ thane kh´raµ hoti tena brŒhmaöo purohito yŒpeti, yaµ catutthasmiµ thane kh´raµ hoti tena aggiµ juhati. Avasesena vacchako yŒpeti.

 

So evamŒha: ettakŒ usabhŒ ha––antu ya––atthŒya, ettakŒ vacchatarŒ ha––antu ya––atthŒya, ettakŒ vacchatariyo ha––antu ya––atthŒya, ettakŒ ajŒ ha––anti ya––atthŒya, ettakŒ urabbhŒ ha––antu ya––atthŒya ettakŒ rukkhŒ chijjantu yupatthŒya, ettakŒ dabbhŒ lèyantu barihisatthŒyŒti6 yepissa te honti dŒsŒni vŒ pessŒti vŒ kammakarŒti vŒ tepi daö¶atajjitŒ bhayatajjitŒ assumukhŒ rudamŒnŒ parikammŒni karonti, evaµ puggalo attantapo ca hoti attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto, parattapo ca hoti paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto.

 

Katha–ca puggalo nevattantapo hoti na attaparitŒpanŒnuyogamanuyutto, na parantapo hoti na paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto: so anattantapo aparantapo di­­heva dhamme nicchŒto nibbuto s´tibhèto sukhapa­isaµved´ brahmabhètena attanŒ viharati: idha tathŒgato loke uppajjati arahaµ sammŒsambuddho [PTS Page 057] [\q 57/] vijjŒcaraöasampanno sugato lokavidè anuttaro purisadasmasŒrath´ satthŒ devamanussŒnaµ buddho bhagavŒ, so imaµ lokaµ sadevakaµ samŒrakaµ sabrahmakaµ sassamaöabrŒhmaöiµ pajaµ sadevamanussaµ sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ pavedeti. So dhammaµ deseti ŒdikalyŒöaµ majjhekalyŒöaµ pariyosŒnakalyŒöaµ sŒtthaµ savya–janaµ kevalaparipuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ pakŒseti, taµ dhammaµ suöŒti gahapati vŒ gahapatiputto vŒ a––atarasmiµ vŒ kule paccŒjŒto.

 

1. MudhŒvasitto - s´mu, machasaµ.

2. SandhŒgŒraµ - machasaµ.

*. GoghŒtako - syŒ, machasaµ, adhitaµ. SanthŒgŒraµ - syŒ, pa.

3. KharŒj´naµ - s´mu. 4. MagavighŒöena - s´mu. 5. Kaöa¶uvamŒno - syŒ, machasaµ. 6. Parahiµsatthaya - s´mu.

 

[BJT Page 368] [\x 368/]

 

So taµ dhammaµ sutvŒ tathŒgate saddhaµ pa­ilabhati, so tesa saddhŒpa­ilŒbhena samannŒgato iti pa­isa–cikkhati: sambŒdho gharŒvŒso rŒjŒpatho, abbhokŒso pabbajjŒ, nayidaµ sukaraµ ŒgŒraµ ajjhŒvasatŒ ekantaparipuööaµ ekantaparisuddhaµ saºkhalikhitaµ brahmacariyaµ carituµ yannènŒhaµ kesamassuµ ohŒretvŒ kŒsŒyŒni vatthŒni acchŒdetvŒ ŒgŒrasmŒ anagŒriyaµ pabbajeyyanti, so aparena samayena appaµ vŒ bhogakkhandhaµ pahŒya, mahantaµ vŒ bhogakkhandhaµ pahŒya, appaµ vŒ –Œtipariva­­aµ pahŒya, mahantaµ vŒ –Œtipariva­­aµ pahŒya, kesamassuµ ohŒretvŒ kŒsŒyŒni vatthŒni acchŒdetvŒ, agŒrasmŒ anagŒriyaµ pabbajati.

 

So evaµ pabbajito samŒno bhikkhènaµ sikkhŒsŒj´vasamŒpanno pŒöŒtipŒtaµ pahŒya pŒöŒtipŒtŒ pa­ivirato hoti nihitadaö¶o nihitasattho lajji dayŒpanno sabbapŒöabhètahitŒnukamp´ viharati, adinnŒdŒnaµ pahŒya adinnŒdŒnŒ pa­ivirato hoti dinnŒdŒyi dinnapa­ikaºkh´ athenena sucibhètena attanŒ viharati. Abrahmacariyaµ pahŒya brahmacŒr´ hoti ŒrŒcŒr´ virato methunŒ gŒmadhammŒ, musŒvŒdaµ pahŒya musŒvŒdŒ pa­ivirato hoti saccavŒd´ saccasandho theto paccayiko avisaµvŒdako lokassa. PisunŒvŒcaµ pahŒya pisunŒya vŒcŒya pa­ivirato hoti ito sutvŒ na amutra akkhŒtŒ imesaµ bhedŒya, amutra vŒ sutvŒ na imesaµ ŒkkhŒtŒ amèsaµ bhedŒya, bhinnŒnaµ vŒ satdhŒtŒ sahitŒnaµ vŒ anuppadŒtŒ, samaggŒ rŒmo samaggarato samagganandi samaggakaraöiµ vŒcaµ bhŒsitaµ hoti. PharusŒvŒcaµ pahŒya pharusŒya vŒcŒya pa­ivirato hoti, yŒ sŒ vŒcŒ nelŒ kaööasukhŒ pemaniyŒ hadayaºgamŒ por´ bahujanakantŒ bahujanamanŒpŒ, tathŒrèpiµ vŒcaµ bhŒsitŒ hoti. SamphappalŒpaµ [PTS Page 058] [\q 58/] pahŒya samphappalŒpŒ pa­ivirato hoti, kŒlavŒd´ bhètavŒd´ atthavŒd´ dhammavŒd´ vinayavŒd´ nidhŒnavatiµ vŒcaµ bhŒsitŒ hoti kŒlesa sŒpadesaµ pariyantavatiµ atthasahitaµ.

 

[BJT Page 370] [\x 370/]

 

So b´jagŒmabhètagŒmasamŒrambhŒ pa­ivirato hoti, ekabhattiko hoti rattèparato virato vikŒlabhojanŒ, naccag´tavŒditavisèkadassanŒ pa­ivirato hoti. MŒlŒgandhavilepanadhŒraöamaö¶anavibhèsana­­hŒnŒ pa­ivirato hoki, uccŒsayanamahŒsayanŒ pa­ivirato hoti, jŒtarèparajatapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, Œmakadha––a pa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, Œmakamaµsapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, itthikumŒrikapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, dŒsidŒsapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti. Ajelakapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, kukku­asèkarapa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, hatthigavŒssavaÂavŒpa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, khettavatthupa­iggahaöŒ pa­ivirato hoti, dèteyyapahiöagamanŒnuyogŒ pa­ivirato hoti, kŒyavikkayŒ pa­ivirato hoti, tulŒkè­amŒnakè­Œ pa­ivirato hoti, ukko­anava–cana nikatisŒciyogŒ pa­ivirato hoti, chedanavadhabandhanaviparŒmosa ŒlopasahasŒkŒrŒ pa­ivirato hoti.

 

So santu­­ho hoti kŒyaparihŒrikena c´varena kucchiparihŒrikena piö¶apŒtena, so yena yeneva pakkamati samŒdŒyeva pakkamati, seyyathŒpi pakkh´ sakuöo yena yeneva ¶eti sappatabhŒrova ¶eti. Evameva bhikkhu santu­­ho hoti kŒyaparihŒrikena c´varena kucchiparihŒrikena piö¶apŒtena, yena yeneva pakkamati, samŒdŒyeva pakkamati, so iminŒ ariyena s´lakkhandhena samannŒgato ajjhattaµ anavajjasukhaµ pa­isaµvedeti.

 

So cakkhunŒ rèpaµ disvŒ na nimittaggah´ hoti nŒnuvya–janaggŒh´ yatvŒdhikaraöamenaµ cakkhundriyaµ asaµvutaµ viharantaµ abhijjhŒ domanassŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssaveyyuµ, tassa saµvarŒya pa­ijjati rakkhati cakkhundriyaµ cakkhundiiraye saµvaraµ Œpajjati. Sotena saddaµ sutvŒ, -pe ghŒnena gandhaµ sŒyitvŒ -pe- jivhŒya rasaµ sŒyitvŒ -pe kŒyena pho­­habbaµ phusitvŒ -pe- mŒnasŒ dhammŒ vi––Œya na nimittaggŒh´ hoti nŒnuvya–janaggŒh´ yatvŒdhikaraöamenaµ manindriyaµ asaµvutaµ viharantaµ abhijjhŒdomanassaµ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ anvŒssavyeµ tassa saµvarŒya pa­ipajjati rakkhati manindriyaµ manindriye [PTS Page 059] [\q 59/] saµvaraµ Œpajjati, so iminŒ ariyena indriyasaµvarena samannŒgato ajjhattaµ avyŒsekasukhaµ pa­isaµvedeti.

 

[BJT Page 372] [\x 372/]

 

So abhikkante pa­ikkante sampajŒnakŒr´ hoti. îlokite vilokite sampajŒnakŒr´ hoti, sammi–jite pasŒrite sampajŒnakŒr´ hoti, saºghŒ­ipattac´varadhŒraöe sampajŒnakŒr´ hoti, asite p´te khŒyite sŒyite sampajŒnakŒr´ hoti, uccŒrapassŒvakamme sampajŒnakŒr´ hoti. Gate ­hite nisinne sutte jŒgarite bhŒsite tuöh´bhŒve sampajŒnakŒr´ hoti.

 

So iminŒ ariyena s´lakkhandhena samannŒgato, iminŒ ca ariyena indriyasaµvarena samannŒgato, iminŒ ca ariyena satisampaja––ena samannŒgato imŒya ca ariyŒya santu­­hiyŒ samannŒgato vivittaµ senŒsanaµ bhajati ara––aµ rukkhamèlaµ pabbataµ kandaraµ giriguhaµ susŒnaµ vanapatthaµ abbhokŒsaµ palŒlapu–jiµ.

 

So pacchŒbhattaµ piö¶apŒtapa­ikkanto nis´dati pallaºkaµ ŒbhujitvŒ ujuµ kŒyaµ paöidhŒya parimukhaµ satiµ upa­­hapetvŒ, so abhijjhaµ loke pahŒya vigatŒbhijjhena cetasŒ viharati, abhijjhŒya cittaµ parisodheti. VyŒpŒdadosaµ pahŒya avyŒpannacitto viharati, sabbapŒöabhètahitŒnukampi vyŒpŒdapadosŒ cittaµ parisodheti, th´namiddhaµ pahŒya vigatath´namiddho viharati Œlokasa––´ sato sampajŒno th´namiddhŒ cittaµ parisodheti. Uddhaccakukkuccaµ pahŒya anuddhato viharati ajjhattaµ vèpasannacitto uddhaccakukkuccŒ cittaµ parisodheti. Vicikicchaµ pahŒya tiööavicikiccho viharati akathaºkath´ kusalesu dhammesu vicikicchŒya cittaµ parisodheti.

 

So ime pa–can´varaöe pahŒya cetaso upakkilese pa––Œya dubbal´karaöe viviccava kŒmehi vivicceva akusalehi dhammehi savitakkaµ savicŒraµ vivekajaµ p´tisukhaµ pa­hamaµ jhŒnaµ upasampajja viharati. VitakkavicŒrŒnaµ vèpasamŒ ajjhattaµ sampasŒdanaµ cetaso ekodibhŒvaµ avitakkaµ avicŒraµ samŒdhijaµ p´tisukhaµ dutiyaµ jhŒnaµ upasampajja viharati. P´tiyŒ ca virŒgŒ upekkhako ca viharati sato ca sampajŒno. Sukha–ca kŒyena pa­isaµvedetiyaµ taµ ariyŒ Œcikkhanti upekkhako satimŒ sukhavihŒr´ti-tatiya jhŒnaµ upasampajja viharati sukhassa ca pahŒnŒ dukkhassa ca pahŒnŒ pubbeva somanassadomanassŒnaµ atthaºgamŒ adukkhaµ asukhaµ upekkhŒsatipŒrisuddhiµ catutthaµ jhŒnaµ upasampajja viharati.

 

 

[PTS Page 060] [\q 60/]

[BJT Page 374] [\x 374/]

 

So evaµ samŒhite citte parisuddhe pariyodŒte anaºgaöe vigatèpakkilese mudubhète kammaniye ­hite ane–jappatte pubbenivŒsŒnussati–ŒöŒya cittaµ abhininnŒmeti, so anekavihitaµ pubbenivŒsaµ anussarati. Seyyath´daµ: ekampi jŒtiµ dvepi jŒtiyo tissopi jŒtiyo, catassopi jŒtiyo pa–capi dasapi jŒtiyo v´satimpi jŒtiyo tiµsampi jŒtiyo cattŒr´sampi jŒtiyo pa––Œsampi jŒtiyo jŒtisatampi jŒtisahassampi jŒtisatasahassampi anekepi saµva­­akappe anekepi viva­­akappe amutrŒsiµ evaµnŒmo evaµgotto evaµvaööo evamŒhŒro evaµsukhadukkhapa­isaµved´ evamŒyupariyanto. So tato cuto amutra uppŒdiµ, tatrŒpŒsiµ evaµnŒmo -peevamŒyupariyanto so tato cuto idhupapannoti, iti sŒkŒraµ sauddasaµ anekavihitaµ pubbenivŒsaµ anussarati.

 

So evaµ samŒhite citte parisuddhe pariyodŒte anaºgaöe vigatèpakk´lese mudubhète kammaniye ­hite Œne–jappatte sattŒnaµ cutèpapŒta–ŒöŒya cittaµ abhininnŒmeti. So dibbena cakkhunŒ visuddhena atikkantamŒnusakena satte passati cavamŒne uppajjamŒne h´ne paö´te suvaööe dubbaööe sugate duggate yathŒ kammèpage satte pajŒnŒti: ime vata bhonto sattŒ kŒya duccaritena samannŒgatŒ, vac´duccaritena samannŒgatŒ manoduccaritena samannŒgatŒ ariyŒnaµ upavŒdakŒ micchŒdi­­hikŒ micchŒdi­­hikammasamŒdŒnŒ. Te kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ apŒyaµ duggatiµ vinipŒtaµ nirayaµ upapannŒ. Ime vŒ pana bhonto sattŒ kŒyasucaritena samannŒgatŒ, vac´sucaritena samannŒgatŒ, manosucaritena samannŒgatŒ ariyŒnaµ anupavŒdakŒ sammŒdi­­hikŒ sammŒdi­­hikammasamŒdŒnŒ. Te kŒyassa bhedŒ parammaraöŒ sugatiµ saggaµ lokaµ upapannoti iti dibbena cakkhunŒ visuddhena atikkantamŒnusakena satte passati cavamŒne uppajjamŒne h´ne paö´te suvaööe dubbaööe sugate duggate yathŒkammèpage satte pajŒnŒti.

 

 

[BJT Page 376] [\x 376/]

 

So evaµ samŒhite citte parisuddhe pariyodŒte anaºgaöe vigatèpakkilese mudubhète kammaniye ­hite Œne–jappatte ŒsavŒnaµ khaya–ŒöŒya cittaµ abhininnŒmeti, so idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, [PTS Page 061] [\q 61/] ime ŒsavŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ Œsavasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ Œsavanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ ŒsavanirodhagŒmin´pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Tassa evaµ jŒnato evaµ passato kŒmŒsavŒpi cittaµ vimuccati bhavŒsavŒpi cittaµ vimuccati, avijjŒsavŒpi cittaµ vimuccati, vimuttasmiµ vimuttamiti –Œöaµ hoti, kh´öŒ jŒti vusitaµ brahmacariyaµ kataµ karaö´yaµ nŒparaµ itthattŒyŒti pajŒnŒti. Evaµ puggalo neva attantapo hoti na attaparitŒpanŒnèyogamanuyutto, na parantapo hoti na paraparitŒpanŒnuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo di­­heva dhamme nicchŒto nibbuto s´tibhèto sukhapa­isaµved´ brahmabhètena attanŒ viharati.

 

25. Katamo ca puggalo sarŒgo: yassa puggalassa rŒgo appah´öo, ayaµ vuccati puggalo sarŒgo. Katamo ca puggalo sadoso, yassa puggalassa doso appah´öo, ayaµ vuccati puggalo sadoso. Katamo ca puggalo samoho: yassa puggalasasa moho appah´öo, ayaµ vuccati puggalo samoho. Katamo ca puggalo samŒno, yassa puggalassa mŒno appah´öo, ayaµ vuccati puggalo samŒno.

 

26. Katha–ca puggalo lŒbh´ hoti ajjhattaµ cetosamathassa na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya, idhe'kacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ na lŒbh´ lokuntaramaggassa vŒ phalassa vŒ evaµ puggalo lŒbh´ hoti ajjhattaµ cetosamathassa, na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

 

[BJT Page 378] [\x 378/]

 

Katha–ca puggalo lŒbh´ hoti adhipa––ŒdhammavipassanŒya na lŒbh´ ajjhattaµ cetosamathassa: idhe'kacco puggalo lŒbh´ hoti lokuttaramaggassa vŒ phalassa vŒ, na lŒbh´ rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ evaµ puggalo lŒbh´ hoti adhipa––ŒdhammavipassanŒya na lŒbh´ ajjhattaµ cetosamathassa. [PTS Page 062] [\q 62/]

 

Katha–ca puggalo lŒbh´ ceva hoti ajjhattaµ cetosamathassa lŒbh´ ca hoti adhipa––ŒdhammavipassanŒya. Idhe'kacco puggalo lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, lŒbh´ lokuttaramaggassa vŒ phalassa vŒ evaµ puggalo lŒbh´ ceva hoti ajjhattaµ cetosamathassa, lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

Katha–ca puggalo neva lŒbh´ hoti ajjhattaµ ceto samathassa, na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya: idhe'kacco puggalo neva lŒbh´ hoti rèpasahagatŒnaµ vŒ arèpasahagatŒnaµ vŒ samŒpatt´naµ, lŒbh´ na lokuttaramaggassa vŒ phalassa vŒ evaµ puggalo neva lŒbh´ hoti ajjhattaµ cetosamathassa, na lŒbh´ adhipa––ŒdhammavipassanŒya.

 

27. Katamo ca puggalo anusotagŒm´: idhekacco puggalo kŒme ca pa­isevati pŒpa–ca kamamaµ karoti, ayaµ vuccati puggalo anusotagŒm´.

 

Katamo ca puggalo pa­isotagŒm´: idhe'kacco puggalo kŒme ca na sevati, pŒpa–ca kammaµ na karoti, so sahŒpi dukkhena sahŒpi domanassena assumukho rudamŒno paripuööaµ parisuddhaµ brahmacariyaµ carati, ayaµ vuccati puggalo pa­isotagŒm´.

 

Katamo ca puggalo ­hitatto: idhe'kacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, ayaµ vuccati puggalo ­hitatto.

 

 

[BJT Page 380] [\x 380/]

 

Katamo ca puggalo tiööo pŒragato thale ti­­hati brŒhmaöo: idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati- ayaµ vuccati puggalo tiööo pŒragato thale ti­­hati brahmaöo.

 

28. Katha–ca puggalo appassuto hoti sutena anuppanno: idhe'kaccassa puggalassa appakaµ sutaµ hoti suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ, so tassa appakassa sutassa na atthama––Œya dhammama––Œya [PTS Page 063] [\q 63/] dhammŒnudhammapa­ipanno hoti. Evaµ puggalo appassuto hoti sutena anuppanno.

 

Katha–ca puggalo appassuto hoti sutena uppanno: idhekaccassa puggalassa appakaµ sutaµ hoti suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ, so tassa appakassa sutassa atthama––Œya dhammama––Œya dhammŒnudhammapa­ipanno hoti. Evaµ puggalo appasusato hoti sutena uppanno.

 

Katha–ca puggalo bahussuto hoti sutena anuppanno: idhe'kaccassa puggalassa bahukaµ sutaµ hoti suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ, so tassa bahukassa sutassa na atthama––Œya na dhammama––Œya na dhammŒnudhammapa­ipanno hoti, evaµ puggalo bahussuto hoti sutena anuppanno.

 

Katha–ca puggalo bahussuto hoti sutena uppanno: idhe'kaccassa puggalassa bahukaµ sutaµ hoti suttaµ geyyaµ veyyŒkaraöaµ gŒthaµ udŒnaµ itivuttakaµ jŒtakaµ abbhutadhammaµ vedallaµ so tassa bahukassa sutassa atthama––Œya dhammama––Œya dhammŒnudhammapa­ipanno hoti, evaµ puggalo bahussuto hoti sutena uppanno,

 

 

[BJT Page 382] [\x 382/]

 

29. Katamo ca puggalo samaöamacalo: idhe'kacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ sotŒpanno hoti avinipŒtadhammo niyato sambodhiparŒyaöo, ayaµ vuccati puggalo samaöamacalo.

 

Katamo ca puggalo samaöapadumo: idhe'kacco puggalo tiööaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ rŒgadosamohŒnaµ tanuttŒ sakadŒgŒm´ hoti sakideva imaµ lokaµ ŒgantvŒ dukkhassantaµ karoti, ayaµ vuccati puggalo samaöapadumo.

 

Katamo ca puggalo samaöapuö¶ar´ko: idhe'kacco puggalo pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒy´ anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ, ayaµ vuccati puggalo samaöapuö¶ariko.

 

Katamo ca puggalo samaöesu samaöasukhumŒlo: idhe'kacco puggalo ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati, ayaµ vuccati puggalo samaöesu samaöasukhumŒlo.

 

Catukka niddeso ni­­hito.

 

 

[BJT Page 384] [\x 384/]

[PTS Page 064] [\q 64/]

 

5. Pa–caka niddeso

 

1. Tatra yvŒyaµ puggalo Œrambhati1 ca vippa­isŒr´ ca hoti. Ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti. So evamassa vacan´yo: Œyasmato kho ŒrambhajŒ ŒsavŒ saµvijjanti, vippa­isŒrajŒ ca ŒsavŒ pava¶¶hanti, sŒdhuvatŒyasmŒ Œrambhaje Œsave pahŒya vippa­isŒraje Œsave pa­ivinodetvŒ cittaµ pa––ca bhŒvetu. EvamŒyasmŒ amunŒ pa–camena puggalena samasamo bhavissat´ti.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo Œrambhati na vippa­isŒr´ hoti. Ta–ca ceto vimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti. So evamassa vacan´yo-Œyasmato kho ŒrambhajŒ ŒsavŒ saµvijjanti, vippa­isŒrajŒ ŒsavŒ nappava¶¶hanti, sŒdhuvatŒyasmŒ Œrambhaje Œsave pahŒya cittaµ pa––ca bhŒvetu evamŒyasmŒ amunŒ pa–camena puggalena samasamo bhavissat´ti.

Tatra yvŒyaµ puggalo na Œrambhati vippa­isŒr´ hoti. Ta–ca ceto vimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti. So evamassa vacan´yo-Œyasmato kho ŒrambhajŒ ŒsavŒ na saµvijjanti, vippa­isŒrajŒ ŒsavŒ ppava¶¶hanti, sŒdhuvatŒyasmŒ vippa­isŒraje Œsave pa­ivinodetvŒ cittaµ pa––ca bhŒvetu evamŒyasmŒ amunŒ pa–camena puggalena samasamo bhavissat´ti.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo nŒrambhati na vippa­isŒr´ hoti, ta–ca cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ yathŒbhètaµ nappajŒnŒti, yatthassa te uppannŒ pŒpakŒ akusalŒ dhammŒ aparisesŒ nirujjhanti. So evamassa vacan´yo-Œyasmato kho ŒrambhajŒ ŒsavŒ na saµvijjanti, vippa­isŒrajŒ ŒsavŒ nappava¶¶hanti. SŒdhu vatŒyasmŒ cittaµ pa––ca bhŒvetu evamŒyasmŒ amunŒ pa–camena puggalena samasamo bhavissat´ti. Iti ime cattŒro puggalŒ amunŒ pa–camena puggalena evaµ ovadiyamŒnŒ, evaµ anusŒsiyamŒnŒ anupubbena ŒsavŒnaµ khayaµ pŒpuöanti.

 

1. îrabhati - machasaµ.

 

 

[PTS Page 065] [\q 65/]

[BJT Page 386] [\x 386/]

 

2. Katha–ca puggalo datvŒ avajŒnŒti: idhe'kacco puggalo puggalassa deti c´varapiö¶apŒtasenŒsanagilŒnapaccayabhesajjaparikkhŒraµ tassa evaµ hoti ahaµ dammi, ayaµ1 patigaöhŒt´ti2, tamenaµ datvŒ avajŒnŒti, evaµ puggalo datvŒ avajŒnŒti.

 

Katha–ca puggalo saµvŒsena avajŒnŒti: idhe'kacco puggalo puggalena saddhiµ saµvasati dve vŒ t´öi vŒ vassŒni, tamenaµ saµvŒsena avajŒnŒti, evaµ puggalo saµvŒsena avajŒnŒti.

 

Katha–ca puggalo Œdheyyamukho hoti: idhe'kacco puggalo parassa vaööe vŒ avaööe vŒ bhŒsiyamŒne khippa––eva adhimuccitŒ hoti, evaµ puggalo Œdheyyamukho hoti.

 

Katha–ca puggalo lolo hoti: idhe'kacco puggalo ittarasaddho hoti, ittarabhatt´, ittarapemo, ittarapasŒdo, evaµ puggalo lolo hoti.

 

Katha–ca puggalo mando momèho hoti: idhe'kacco puggalo kusalŒkusale dhamme na jŒnŒti. SŒvajjŒnavajje dhamme na jŒnŒti. H´nappaö´te dhamme na jŒnŒti: kaöhasukkasappa­ibhŒge dhamme na jŒnŒti. Evaµ puggalo momèho hoti.

 

3. Tattha katame pa–ca yodhŒjivèpamŒ puggalŒ pa–ca yodhŒj´vŒ, idhe'kacco yodhŒj´vo rajagga––eva disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhamahati3 na sakkoti saµgŒmaµ otarituµ evarèpopi idhe'kacco yodhŒj´vo hoti ayaµ pa­hamo yodhŒj´vo santo saµvijjamŒno lokasmiµ.

 

Punacaparaµ idhe'kacco yodhŒj´vo sahati rajaggaµ. Api ca kho dhajagga––eva disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti saºgŒmaµ otarituµ, evarèpopi idhe'kacco yodhŒj´vo hoti. Ayaµ dutiyo yodhŒj´vo santo saµvijjamŒno lokasmiµ.

 

1. Ayaµ, pana - syŒ. 2. Pa­igganhat´ ti - syŒ. Machasaµ. 3. Satthambhati - s´mu,

[BJT Page 388] [\x 388/]

 

Punacaparaµ idhe'kacco yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ, api ca kho uppŒdanaµ yeva sutvŒ saµs´dati, vis´dati na santhambhati1 na sakkoti saºgŒmaµ otarituµ. Evarèpo'pi idhe'kacco yodhŒj´vo hoti. Ayaµ tatiyo yodhŒj´vo santo saµvijjamŒno lokasmiµ.

 

Punacaparaµ idhe'kacco yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, [PTS Page 066] [\q 66/] sahati dhajaggaµ, sahati ussŒdanaµ. Api ca kho sampahŒre ha––ati vyŒpajjati, evarèpo'pi idhe'kacco yodhŒj´vo hoti, ayaµ catuttho yodhŒj´vo santo saµvijjamŒno lokasmiµ.

 

Punacaparaµ idhe'kacco yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ, sahati ussŒdanaµ, sahati sampahŒraµ, so taµ saºgŒmaµ abhivijinitvŒ vijitasaºgŒmo tameva saºgŒmas´saµ ajjhŒvasati. Evarèpo'pi idhe'kacco yodhŒj´vo hoti ayaµ pa–camo yodhŒj´vo santo saµvijjamŒno lokasmiµ.

 

Ime pa–ca yodhŒj´vŒ santo saµvijjamŒnŒ lokasmiµ, evameva pa–ca yodhŒj´vèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhèsu, katame pa–ca: idhe'kacco bhikkhu rajagga––eva disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ2. SikkhŒ dubbalyaµ Œv´katvŒ, sikkhaµ paccakkhŒya h´nŒyŒvattati. Kimassa rajaggasmiµ: idha bhikkhu suöŒti, amukasmiµ nŒma gŒme vŒ nigame vŒ itth´ vŒ kumŒr´ vŒ abhirèpŒ dassan´yŒ pŒsŒdikŒ paramŒya vaööapokkharatŒya samannŒgatŒti. So taµ sutvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ, sikkhŒdubbalyaµ Œc´katvŒ3 sikkhaµ paccakkhŒya h´nŒyŒvattati. Idamassa rajaggasmiµ. SeyyathŒpi so yodhŒj´vo rajagga––eva disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti saºgŒmaµ otarituµ. Tathupamo ayaµ puggalo. Evarèpo'pi idhe'kacco puggalo hoti ayaµ pa­hamo yodhŒj´vèpamo puggalo santo saµvijjamŒno bhikkhèsu.

 

Punacaparaµ idhe'kacco bhikkhu sahati rajaggaµ api ca kho dhajagga––eva disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati. Na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ, sikkhŒdubbalyaµ Œc´katvŒ, sikkhaµ paccakkhŒya h´nŒyŒvantati, kimassa dhajaggasmiµ: idha bhikkhu naheva kho suöŒti, amukasmiµ nŒma gŒme vŒ nigame vŒ itthi vŒ kumŒri vŒ abhirèpŒ dassan´yŒ pŒsŒdikŒ paramŒya vaööapokkharatŒya samannŒgatŒti.

 

1. Satthambhati - s´mu. 2. SaµdhŒretu - machasaµ. 3. îcikattha - machasaµ.

 

[BJT Page 390] [\x 390/]

 

Api ca kho sŒmaµ yeva passati1 itthiµ vŒ kumŒriµ vŒ abhirèpaµ dassan´yaµ pŒsŒdikaµ paramŒya vaöaöapokkharatŒya samannŒgataµ. So taµ disvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ, sikkhŒdubbalyaµ Œc´katvŒ sikkhaµ paccakakhŒya h´nŒyŒvattati. Idamassa dhajaggasmiµ. SeyyathŒpi [PTS Page 067] [\q 67/] so yodhŒj´vo sahati rajaggaµ. Api ca kho dhajagga––eva disvŒ saµs´dati vis´dati na santhambhati na sakkoti saºgŒmaµ otarituµ tathupamo ayaµ puggalo. Evarèpopi idhe'kacco puggalo hoti. Ayaµ dutiyo yodhŒj´vèpamo puggalo santo saµvijjamŒno bhikkhèsu.

 

Punacaparaµ idhe'kacco bhikkhu sahati rajaggaµ sahati dhajaggaµ. Api ca kho ussŒdanaµyeva sutvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ2 sikkhŒdubbalyaµ Œc´katvŒ sikkhaµ paccakkhŒya h´nŒyŒvattati, kimassa ussŒdanŒyaµ. Idha bhikkhuµ ara––agataµ vŒ, rukkhamèlagataµ vŒ, su––ŒgŒragataµ vŒ mŒtugŒmo upasaµkamitvŒ èhasati ullapati ujjhagghati uppaö¶eti. So mŒtugŒmena èhasiyamŒno ullapiyamŒno ujjhagghiyamŒno uppaö¶iyamŒno saµs´dati, vis´dati, na satthambhati, na sakkoti brahmacariyaµ santŒnetuµ sikkhŒdubbalyaµ Œc´katvŒ sikkhaµ paccakkhŒya h´nŒyŒvattati. Idamassa ussŒdanŒya. SeyyathŒpi so yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ. Apica kho ussŒdanaµyeva sutvŒ saµs´dati, vis´dati, na santhambhati, na sakkoti saºgŒmaµ otarituµ. Tathèpamo ayaµ puggalo, evarèpopi idhe'kacco puggalo hoti. Ayaµ tatiyo yodhŒj´vèpamo puggalo santo saµvijjamŒno bhikkhusu.

 

Punacaparaµ idhe'kacco bhikkhu sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ, sahati ussŒdanaµ. Api ca kho sampahŒre ha––ati vyŒpajjati. Kimassa sampahŒrasmiµ. Idha bhikkhuµ ara––agataµ vŒ rukkhamèlagataµ vŒ su––ŒgŒragataµ vŒ mŒtugŒmo upasaµkamitvŒ abhinis´dati, abhinipajjati, ajjhottharati. So mŒtugŒmena abhinis´diyamŒno abhinipajjiyamŒno ajjhotthariyamŒno sikkhaµ apaccakkhŒya dubbalyaµ anŒv´katvŒ methunaµ dhammaµ patisevati, idamasassa sampahŒrasmiµ. SeyyathŒpi so yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ, sahati ussŒdanaµ. Apica kho sampahŒre ha––ati vyŒpajjati tathèpamo ayaµ puggalo. Evarèpopi idhe'kacco puggalo hoti, ayaµ catuttho yodhŒj´vèpamo puggalo santo saµvijjamŒno bhikkhèsu.

 

1. SŒmaµ passati - machasaµ. 2. SaµdhŒretu - machasaµ.

 

 

[BJT Page 392] [\x 392/]

 

Punacaparaµ idhe'kacco bhikkhu sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ sahati usasŒdanaµ sahati sampahŒraµ. So taµ saµºgŒmaµ abhivijinitvŒ vijita saºgŒmo tameva saºgamas´saµ ajjhŒvasati. Kimassa saºgŒmavijayasmiµ [PTS Page 068] [\q 68/] idha bhikkhuµ ara––agataµ vŒ rukkhamèlagataµ vŒ su––ŒgŒragataµ vŒ mŒtugŒmo upasaµkamitvŒ abhinis´dati, abhinipajjati ajjhottharati. So mŒtugŒmena abhinis´diyamŒno abhinipajjiyamŒno ajjhotthariyamŒno viniva­­etvŒ vinimocetvŒ yena kŒmaµ pakkamati. So vivittaµ senŒsanaµ bhajati ara––aµ rukkhamèlaµ pabbataµ kandaraµ giriguhaµ susŒnaµ vanapatthaµ abbhokŒsaµ palŒlapu–jiµ.

So ara––agato vŒ rukkhamèlagato vŒ su––ŒgŒragato vŒ nis´dati pallaºkaµ ŒbhujitvŒ ujuµ kŒyaµ paöidhŒya parimukhaµ satiµ upa­­hapetvŒ so abhijjhaµ loko pahŒya vigatŒbhijjhena cetasŒ viharati abhijjhŒya cittaµ parisodheti. VyŒpŒdadosaµ pahŒya avyŒpannacitto viharati. SabbapŒöabhètahitŒnukampi. VyŒpŒdadosŒ cittaµ parisodheti. Th´namiddhaµ pahŒya vigatath´namiddho viharati Œlokasa––´ sato sampajŒno th´namiddhŒ cittaµ parisodheti uddhaccakukkuccaµ pahŒya anuddhato viharati. Ajjhattaµ vèpasannacitto. UddhaccakukkuccŒ cittaµ parisodheti. Vicikicchaµ pahŒya tiööavicikiccho viharati akathaºkathi kusalesu dhammesu. VicikicchŒya cittaµ parisodheti.

 

So ime pa–can´varaöe pahŒya cetaso upakkilese pa––Œya dubbal´karaöe vivivacceva kŒmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaµ savicŒraµ vivekajaµ p´tisukhaµ pa­hamaµjhŒnaµ upasampajja viharati. VitakkavicŒrŒnaµ vèpasamŒ dutiyaµ jhŒnaµ -pe- tatiyaµ jhŒnaµ -pecatutthaµ jhŒnaµ upasampajja viharati. So evaµ samŒhite citte parisuddhe pariyodŒte anaºgaöe vigatèpakkilese mudubhète kammaniye ­hite Œne–jappatte ŒsavŒnaµ khaya–ŒöŒya cittaµ abhininnŒmeti. So idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti.

 

 

[BJT Page 384] [\x 384/]

 

Ime ŒsavŒnaµ yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ Œsavasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ Œsavanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Ayaµ ŒsavanirodhagŒmin´pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti. Tassa evaµ jŒnato evaµ passato kŒmŒsavŒpi cittaµ vimuccati. BhavŒsavŒpi cittaµ vimuccati avijjŒsavŒpi cittaµ vimuccati. Vimuttasmiµ vimuttamiti –Œöaµ hoti, kh´öŒ jŒti, vusitaµ brahmacariyaµ, kataµ karaö´yaµ, nŒparaµ itthattŒyŒti pajŒnŒti. Idamassa saºgŒmavijayasmiµ. SeyyathŒpi so yodhŒj´vo sahati rajaggaµ, sahati dhajaggaµ, sahati ussŒdanaµ, sahati sampahŒraµ. So taµ saºgŒmaµ abhivijinitvŒ [PTS Page 069] [\q 69/] vijikasaºgŒmo tameva saºgamas´saµ ajjhŒvasati. Tathèpamo ayaµ puggalo. Evarèpopi idhe'kacco puggalo hoti. Ayaµ pa–camo yodhŒj´vèpamo puggalo santo saµvijjamŒno bhikkhèsu. Ime pa–ca yodhŒj´vèpamŒ puggalŒ santo saµvijjamŒnŒ bhikkhusu.

 

4. Tattha katame pa–ca piö¶apŒtikŒ: mandattŒ momèhattŒ piö¶apŒtiko hoti, pŒpiccho icchŒpakato piö¶apŒtiko hoti, ummŒdŒ cittakkhepŒ piö¶apŒtiko hoti. Vaööitaµ buddhehi buddha sŒvakeh´ti piö¶apŒtiko hoti. Api ca appicchataµyeva nissŒya, santu­­hiµyeva nissŒya, sallekhaµyeva nissŒya, idama­­hitaµyeva nissŒya piö¶apŒtiko hoti.

 

Tatra svŒyaµ piö¶apŒtiko appicchataµyeva1 nissŒya, santu­­hiµ yeva nissŒya, sallekhaµyeva nissŒya, idama­­hitaµyeva2 nissŒya, piö¶apŒtiko hoti. Ayaµ imesaµ pa–cannaµ piö¶apŒtikŒnaµ aggo ca se­­ho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. SeyyathŒpi nŒma gŒvŒ kh´raµ, kh´ramhŒ dadhi, dadhimhŒ non´taµ, non´tamhŒ sappi sappimhŒ sappimaö¶o. Sappimaö¶aµ tattha aggamakkhŒyati. Evameva yvŒyaµ piö¶apŒtiko appicchataµyeva nissŒya santu­­hiµ yeva nissŒya sallekhaµyeva nissŒya idama­­hitaµyeva nissŒya piö¶apŒtiko hoti, ayaµ imesaµ pa–cannaµ piö¶apŒtikŒnaµ aggo ca se­­ho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca, ime pa–ca piö¶apŒtikŒ.

 

1. Appicchaµ, yeva - syŒ. 2. Idamatthikaµyeva - machasaµ.

 

 

[BJT Page 396] [\x 396/]

 

5-14. Tattha katame pa–ca khalupacchŒbhattikŒ -pe- pa–ca ekŒsanikŒ -pe- pa–capaµsukèlikŒ -pe- pa–ca tec´varikŒ -pepa–ca Œra––ikŒ -pe- pa–ca rukkhamèlikŒ -pe- pa–ca abbhokŒsikŒ -pe- pa–ca nesajjikŒ -pe- pa–ca yathŒsanthatikŒ -pe- pa–ca sosŒnikŒ.

 

Tattha katame pa–ca sosŒnikŒ: mandattŒ momèhattŒ sosŒniko hoti, pŒpiccho icchŒpakato sosŒniko hoti, ummŒdŒ cittavikkhepo sosŒniko hoti. Vaööitaµ buddhehi buddhasŒvakeh´ti sosŒniko hoti, apica appicchataµyeva nissŒya santu­­hiµyeva nissŒya sallekhaµyeva nissŒya idama­­hitaµyeva nissŒya sosŒniko hoti.

 

Tatra yvŒyaµ sosŒniko appicchataµyeva nissŒya santu­­hiyeva [PTS Page 070] [\q 70/] nissŒya sallekhaµyeva nissŒya idama­­hitaµyeva nissŒya sosŒniko hoti, ayaµ imesaµ pa–cannaµ sosŒnikŒnaµ aggo ca se­­ho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. SeyyathŒpi nŒma gŒvŒ kh´raµ kh´ramhŒ dadhi dadhimhŒ non´taµ non´tamhŒ sappi, sappimhŒ sappimaö¶o, sappimaö¶Œ tattha aggamakkhŒyati, evameva yvŒyaµ sosŒniko appicchataµyeva nissŒya santu­­hiµyeva nissŒya sallekhaµyeva nissŒya idama­­hitaµyeva nissŒya sosŒniko hoti, ayaµ imesaµ pa–cannaµ sosŒnikŒnaµ aggo ca se­­ho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Ime pa–ca sosŒnikŒ.

 

Pa–caka niddeso ni­­hito.

 

 

[BJT Page 398] [\x 398/]

 

6. Chakka niddeso

 

1. Tatra yvŒyaµ puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati. Tatra ca sabba––utaµ pŒpuöŒti balesu ca vas´bhŒvaµ. SammŒsambuddho tena da­­habbo.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, na ca tattha sabba––utaµ pŒpuöŒti na ca balesu vas´bhŒvaµ. Paccekasambuddho tena da­­habbo.

Tatra yvŒyaµ puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati di­­heva dhamme dukkhassantaµ karoti1 sŒvakapŒrami–ca pŒpuöŒti, sŒriputtamoggallŒnŒ tena da­­habbŒ.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati, di­­heva dhamme dukkhassantaµ karoti na ca sŒvakapŒramiµ pŒpuöŒti, avasesŒ arahantŒ tena da­­habbŒ.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati, na ca di­­heva dhamme dukkhassantaµ karoti anŒgŒm´ hoti anŒgantŒ itthattaµ, [PTS Page 071] [\q 71/] anŒgŒgam´ tena da­­habbo.

 

Tatra yvŒyaµ puggalo prabbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni anabhisambujjhati, na ca di­­heva dhamme dukkhassantakaro hoti, ŒgŒm´ hoti ŒgantŒ itthattaµ, sotŒpannasakadŒgŒmino tesa da­­habbŒ.

 

Chakka niddeso ni­­hito.

 

 

1. Dukkhasayantakaro hoti - machasaµ.

 

 

 

[BJT Page 400] [\x 400/]

 

7. Sattaka niddeso

 

1. Katha–ca puggalo sakiµ nimuggo nimuggova hoti: idhe'kacco puggalo samannŒgato hoti ekantakŒÂakehi akusalehi dhammehi evaµ puggalo sakiµ nimuggo nimuggova hoti.

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ nimujjati: idhe'kacco puggalo ummujjati sŒhu1 saddhŒ kusalesu dhammesu sŒhu hiri kusalesu dhammesu sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu sŒhu pa––Œ kusalesu dhammesèti, tassa sŒ saddhŒ neva ti­­hati no va¶¶hati, hŒyatimeva, tassa sŒ hiri neva ti­­hati no va¶¶hati hŒyatimeva, tassa taµ ottappaµ neva ti­­hati no va¶¶hati hŒyatimeva, tassa taµ viriyaµ2 neva ti­­hati no va¶¶hati hŒyatimeva, tassa sŒ pa––Œ neva ti­­hati no va¶¶hati hŒyatimeva, evaµ puggalo ummujjitvŒ nijjati.

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ ­hito hoti: idhe'kacco puggalo ummujjati, sŒhu saddhŒ kusalesu dhammesu sŒhu hiri kusalesu dhammesu sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu sŒhu pa––Œ kusalesu dhammesèti. Tassa sŒ saddhŒ neva hŒyati no va¶¶hati ­hitŒ hoti, tassa sŒ hiri neva hŒyati no va¶¶hati ­hitŒ hoti, tassa taµ ottappaµ neva hŒyati no va¶¶hati ­hitaµ hoti, tassa taµ viriyaµ neva hŒyati no va¶¶hati ­hitaµ hoti, tassa sŒ pa––Œ neva hŒyati, no va¶¶hati ­hitŒ hoti evaµ puggalo ummujjitvŒ ­hito hoti.

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ vipassati viloketi: idhe'kacco puggalo ummujjati, sŒhu saddhŒ kusalesu dhammesu, sŒhu hiri kusalesu dhammesu, sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu, sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu. [PTS Page 072] [\q 72/] sŒhu pa––Œ kusalesu dhammesèti. So tiööŒ saµyojanŒnaµ parikkhayŒ sotŒpanno hoti avinipŒtadhammo niyato sambodhiparŒyaöo. Evaµ puggalo ummujjitvŒ vipassati viloketi.

 

1. SŒdhu - machasaµ. 2. Viriyaµ - machasaµ.

 

 

[BJT Page 402] [\x 402/]

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ patarati: idhe'kacco puggalo ummujjati, sŒhu saddhŒ kusalesu dhammesu, sŒhu hiri kusalesu dhammesu sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu, sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu, sŒhu pa––Œ kusalesu dha·ammesèti, so tiööaµ sa––ojanŒnaµ parikkhayŒ rŒgadosamohŒnaµ tanuttŒ sakadŒgŒm´ hoti sakideva imaµ lokaµ ŒgantvŒ dukkhassantaµ karoti. Evaµ puggalo ummujjitvŒ patarati.

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ patigŒdhappatto hoti: idhe'kacco puggalo ummujjati, sŒhu saddhŒ kusalesu dhammesu sŒhu hiri kusalesu dhammesu, sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu, sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu sŒhu pa––Œ kusalesu dhammesèti, so pa–cannaµ orambhŒgiyŒnaµ sa––ojanŒnaµ parikkhayŒ opapŒtiko hoti tattha parinibbŒyi anŒvattidhammo tasmŒ lokŒ. Evaµ puggalo ummujjitvŒ patigŒdhappatto hoti.

 

Katha–ca puggalo ummujjitvŒ tiööo hoti pŒragato thale ti­­hati brŒhmaöo: idhekacco puggalo ummujjati, sŒhu saddhŒ kusalesu dhammesu, sŒhu hiri kusalesu, dhammesu, sŒhu ottappaµ kusalesu dhammesu, sŒhu viriyaµ kusalesu dhammesu, sŒhu pa––Œ kusalesu dhammesèti, so ŒsavŒnaµ khayŒ anŒsavaµ cetovimuttiµ pa––Œvimuttiµ di­­heva dhamme sayaµ abhi––Œ sacchikatvŒ upasampajja viharati. Evaµ puggalo ummujjitvŒ tiööo hoti pŒraµgato thale ti­­hati brŒhmaöo.

 

2. Katamo ca puggalo ubhatobhŒgavimutto: idhe'kacco puggalo a­­havimokkhe kŒyena phusitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti, ayaµ vuccati puggalo ubhatobhŒga vimutto.

 

Katamo ca puggalo pa––Œvimutto -pe- kŒyasakkh´ -pedi­­hippatto -pesaddhŒvimutto -pe- dhammŒnusŒr´ -pekatamo ca puggalo saddhŒnusŒr´. Yassa puggalassa sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipannassa saddhindriyaµ adhimattaµ hoti, saddhŒvŒh´ saddhŒpubbaºgamaµ ariyamaggaµ bhŒveti. Ayaµ vuccati puggalo saddhŒnusŒr´. SotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno puggalo saddhŒnusŒr´. Phale ­hito saddhŒvimutto.

 

Sattaka niddeso ni­­hito.

 

 

[BJT Page 404] [\x 404/]

[PTS Page 073] [\q 73/]

 

8. A­­haka niddeso

 

1. Tattha katame cattŒro maggasamaºgino, cattŒro phalasamaºgino puggalŒ:

 

SotŒpanno, sotŒpattiphalasacchikiriyŒya paripanno sakadŒgŒm´, sakadŒgŒmiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, anŒgŒm´, anŒgŒmiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno, arahŒ, arahattaphalasacchikiriyŒya1 pa­ipanno. Ime cattŒro maggakasamaºgino, cattŒro phalasamaºgino puggalŒ.

 

A­­haka niddeso ni­­hito.

 

 

1. ArahatatŒya - syŒ.

 

 

[BJT Page 406] [\x 406/]

 

9. Navaka niddeso

 

1. Katamo ca puggalo sammŒsambuddho: idhe'kacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, tattha ca sabba––utaµ pŒpuöŒti, balesu ca vas´bhŒvaµ. Ayaµ vuccati puggalo sammŒsambuddho.

 

Katamo ca puggalo paccekabuddho: idhekacco puggalo pubbe ananussutesu dhammesu sŒmaµ saccŒni abhisambujjhati, na ca tattha sabba––utaµ pŒpuöŒti, na ca balesu vas´bhŒvaµ. Ayaµ vuccati puggalo paccekabuddho.

Katamo ca puggalo ubhatobhŒgavimutto: idhe'kacco puggalo a­­havimokkhe kŒyena phusitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti. Ayaµ vuccati puggalo ubhatobhŒgavimutto.

 

Katamo ca puggalo pa––Œvimutto: idhe'kacco puggalo naheva a­­ha vimokkhe kŒyena phusitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ŒsavŒ parikkh´öŒ honti, ayaµ vuccati puggalo pa––Œ vimutto.

 

Katamo ca puggalo kŒyasakkh´: idhe'kacco puggalo a­­ha vimokkhe kŒyena phusitvŒ viharati, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti, ayaµ vuccati puggalo kŒyasakkh´.

 

[PTS Page 074] [\q 74/]

Katamo ca puggalo di­­hippatto: idhe'kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhasamudayoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhoti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, ayaµ dukkhanirodhagŒmin´ pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti, ayaµ vuccati puggalo di­­hippatto.

 

[BJT Page 408] [\x 408/]

 

Katamo ca puggalo saddhŒvimutto: idhe'kacco puggalo idaµ dukkhanti yathŒbhètaµ pajŒnŒti -pe- ayaµ dukkhanirodhagŒmin´pa­ipadŒti yathŒbhètaµ pajŒnŒti, tathŒgatappaveditŒ cassa dhammŒ pa––Œya vodi­­hŒ honti vocaritŒ, pa––Œya cassa disvŒ ekacce ŒsavŒ parikkh´öŒ honti no ca kho yathŒdi­­hippattassa, ayaµ vuccati puggalo saddhŒvimutto.

 

Katamo ca puggalo dhammŒnusŒr´: yassa puggalassa sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipannassa pa––indriyaµ adhimattaµ hoti, pa––ŒvŒh´ pa––Œpubbaºgamaµ ariyamaggaµ bhŒveti, ayaµ vuccati puggalo dhammŒnusŒr´ sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno puggalo dhammŒnusŒr´ phale ­hito di­­hippatto.

 

Katamo ca puggalo saddhŒnusŒr´: yassa puggalassa sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipannassa saddhindriyaµ adhimattaµ hoti, saddhŒvŒh´ saddhŒpubbaºgamaµ ariyamaggaµ bhŒveti, ayaµ vuccati puggalo saddhŒnusŒr´ sotŒpattiphalasacchikiriyŒya pa­ipanno puggalo saddhŒnusŒr´ phale ­hito saddhŒvimutto.

 

Navaka niddeso ni­­hito.

 

[BJT Page 410] [\x 410/]

 

10. Dasaka niddeso

 

Katamesaµ pa–cannaµ idha ni­­hŒ: sattakkhattuparamassa kolaºkolassa ekab´jissa sakadŒgŒmissa, yo ca di­­heva dhamme arahŒ imesaµ pa–cannaµ idha ni­­hŒ.

 

Katamesaµ pa–cannaµ idha vihŒya ni­­hŒ: antarŒparinibbŒyissa upahaccaparinibbŒyissa asaºkhŒraparinibbŒyissa sasaºkhŒraparinibbŒyissa uddhaµsotassa akani­­hagŒmino. Imesaµ pa–cannaµ idha vihŒya ni­­hŒti.

 

EttŒvatŒ puggalŒnaµ puggalapa––atti.

 

Dasaka niddeso ni­­hito.

 

Puggalapa––attippakaraöaµ samattaµ.

 

 


Uploaded: 13 December 2012 file:///D:/Dhammatalks.net/Pali_Tipitaka/Puggalapannattippakarana.htm