Aṅguttara Nikāya 4

20. Mahāvagga

197. Mal­likā­devī­sutta

Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anātha­piṇḍi­kassa ārāme. Atha kho mallikā devī yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnā kho mallikā devī bhagavantaṃ etadavoca:

“Ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo, yena midhekacco mātugāmo dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca?

Ko pana, bhante, hetu ko paccayo, yena midhekacco mātugāmo dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā ca?

Ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo, yena midhekacco mātugāmo abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca?

Ko pana, bhante, hetu ko paccayo, yena midhekacco mātugāmo abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā, aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā cā”ti?

“Idha, mallike, ekacco mātugāmo kodhanā hoti upāyāsabahulā. Appampi vuttā samānā abhisajjati kuppati byāpajjati patitthīyati, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. na dātā hoti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ. Issāmanikā kho pana hoti; para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu issati upadussati issaṃ bandhati. ce tato cutā itthattaṃ āgacchati, yattha yattha paccājāyati dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca.

Idha pana, mallike, ekacco mātugāmo kodhanā hoti upāyāsabahulā. Appampi vuttā samānā abhisajjati kuppati byāpajjati patitthīyati, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Sā dātā hoti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ. Anissāmanikā kho pana hoti; para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu na issati na upadussati na issaṃ bandhati. Sā ce tato cutā itthattaṃ āgacchati, sā yattha yattha paccājāyati dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā ca.

Idha pana, mallike, ekacco mātugāmo akkodhanā hoti anupā­yā­sa­bahulā. Bahumpi vuttā samānā nābhisajjati na kuppati na byāpajjati na patitthīyati, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Sā na dātā hoti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ. Issāmanikā kho pana hoti; para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu issati upadussati issaṃ bandhati. Sā ce tato cutā itthattaṃ āgacchati, sā yattha yattha paccājāyati abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca.

Idha pana, mallike, ekacco mātugāmo akkodhanā hoti anupā­yā­sa­bahulā. Bahumpi vuttā samānā nābhisajjati na kuppati na byāpajjati na patitthīyati, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Sā dātā hoti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ. Anissāmanikā kho pana hoti; para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu na issati na upadussati na issaṃ bandhati. Sā ce tato cutā itthattaṃ āgacchati, sā yattha yattha paccājāyati abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā; aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā ca.

Ayaṃ kho, mallike, hetu ayaṃ paccayo, yena midhekacco mātugāmo dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca. Ayaṃ pana, mallike, hetu ayaṃ paccayo, yena midhekacco mātugāmo dubbaṇṇā ca hoti durūpā supāpikā dassanāya; aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā ca. Ayaṃ kho, mallike, hetu ayaṃ paccayo, yena midhekacco mātugāmo abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā; daliddā ca hoti appassakā appabhogā appesakkhā ca. Ayaṃ pana, mallike, hetu ayaṃ paccayo, yena midhekacco mātugāmo abhirūpā ca hoti dassanīyā pāsādikā paramāya vaṇṇa­pok­kha­ra­tāya samannāgatā; aḍḍhā ca hoti mahaddhanā mahābhogā mahesakkhā cā”ti.

Evaṃ vutte, mallikā devī bhagavantaṃ etadavoca: “yā nūnāhaṃ, bhante, aññaṃ jātiṃ kodhanā ahosiṃ upāyāsabahulā, appampi vuttā samānā abhisajjiṃ kuppiṃ byāpajjiṃ patitthīyiṃ kopañca dosañca appaccayañca pātvākāsiṃ, sāhaṃ, bhante, etarahi dubbaṇṇā durūpā supāpikā dassanāya.

Yā nūnāhaṃ, bhante, aññaṃ jātiṃ dātā ahosiṃ samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ, sāhaṃ, bhante, etarahi aḍḍhā mahaddhanā mahābhogā.

Yā nūnāhaṃ, bhante, aññaṃ jātiṃ anissāmanikā ahosiṃ, para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu na issiṃ na upadussiṃ na issaṃ bandhiṃ, sāhaṃ, bhante, etarahi mahesakkhā. Santi kho pana, bhante, imasmiṃ rājakule khat­tiya­kaññāpi brāhma­ṇa­kaññāpi gaha­pati­kaññāpi, tāsāhaṃ issa­rādhipac­caṃ kāremi. Esāhaṃ, bhante, ajjatagge akkodhanā bhavissāmi anupā­yā­sa­bahulā, bahumpi vuttā samānā ­nā­bhisaj­jis­sāmi na kuppissāmi na byāpajjissāmi na patitthī­yissāmi, kopañca dosañca appaccayañca na pātukarissāmi; dassāmi samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālā­gandha­vi­lepa­naṃ sey­yāvasa­tha­padī­peyyaṃ. Anissāmanikā bhavissāmi, para­lā­bhasakkā­ra­garukā­ra­mānana­vanda­na­pūjanāsu na ississāmi na upadussissāmi na issaṃ bandhissāmi. Abhikkantaṃ, bhante … pe … upāsikaṃ maṃ, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti.

Sattamaṃ.