Aṅguttara Nikāya 10

9. Theravagga

85. Katthīsutta

Ekaṃ samayaṃ āyasmā mahācundo cetīsu viharati sahajātiyaṃ. Tatra kho āyasmā mahācundo bhikkhū āmantesi: “āvuso bhikkhave”ti. “Āvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato mahācundassa paccassosuṃ. Āyasmā mahācundo etadavoca: 

“Idhāvuso, bhikkhu katthī hoti vikatthī adhigamesu: ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ dutiyaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ tatiyaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ catutthaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ ākāsānañ­cāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ viñ­ñā­ṇañ­cāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ ākiñ­cañ­ñā­yatanaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ neva­saññā­nā­sañ­ñāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ saññā­ve­dayi­ta­nirodhaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipī’ti.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo samanuyuñjati samanuggāhati samanubhāsati. So tathāgatena vā tathā­gata­sā­vakena vā jhāyinā samā­patti­kusa­lena para­citta­kusa­lena para­citta­pariyā­ya­kusa­lena sama­nu­yuñji­yamāno sama­nug­gāhiya­māno sama­nubhā­si­yamāno irīṇaṃ āpajjati vicinaṃ āpajjati anayaṃ āpajjati byasanaṃ āpajjati anayabyasanaṃ āpajjati.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo evaṃ cetasā ceto paricca manasi karoti: ‘kiṃ nu kho ayamāyasmā katthī hoti vikatthī adhigamesu—ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi … pe … ahaṃ saññā­ve­dayi­ta­nirodhaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipī’ti.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo evaṃ cetasā ceto paricca pajānāti: 

‘Dīgharattaṃ kho ayamāyasmā khaṇḍakārī chiddakārī sabalakārī kammāsakārī na santatakārī na santatavutti sīlesu. Dussīlo kho ayamāyasmā. Dussilyaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (1)

Assaddho kho pana ayamāyasmā; assaddhiyaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (2)

Appassuto kho pana ayamāyasmā anācāro; appasaccaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (3)

Dubbaco kho pana ayamāyasmā; dovacassatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (4)

Pāpamitto kho pana ayamāyasmā; pāpamittatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (5)

Kusīto kho pana ayamāyasmā; kosajjaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (6)

Muṭṭhassati kho pana ayamāyasmā; muṭṭhassaccaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (7)

Kuhako kho pana ayamāyasmā; kohaññaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (8)

Dubbharo kho pana ayamāyasmā; dubbharatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (9)

Duppañño kho pana ayamāyasmā; duppaññatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ’. (10)

Seyyathāpi, āvuso, sahāyako sahāyakaṃ evaṃ vadeyya: ‘yadā te, samma, dhanena dhanakaraṇīyaṃ assa, yāceyyāsi maṃ dhanaṃ. Dassāmi te dhanan’ti. So kiñcideva dhanakaraṇīye samuppanne sahāyako sahāyakaṃ evaṃ vadeyya: ‘attho me, samma, dhanena. Dehi me dhanan’ti. So evaṃ vadeyya: ‘tena hi, samma, idha khanāhī’ti. So tatra khananto nādhigaccheyya. So evaṃ vadeyya: ‘alikaṃ maṃ, samma, avaca; tucchakaṃ maṃ, samma, avaca—idha khanāhī’ti. So evaṃ vadeyya: ‘nāhaṃ taṃ, samma, alikaṃ avacaṃ, tucchakaṃ avacaṃ. Tena hi, samma, idha khanāhī’ti. So tatrapi khananto nādhigaccheyya. So evaṃ vadeyya: ‘alikaṃ maṃ, samma, avaca, tucchakaṃ maṃ, samma, avaca—idha khanāhī’ti. So evaṃ vadeyya: ‘nāhaṃ taṃ, samma, alikaṃ avacaṃ, tucchakaṃ avacaṃ. Tena hi, samma, idha khanāhī’ti. So tatrapi khananto nādhigaccheyya. So evaṃ vadeyya: ‘alikaṃ maṃ, samma, avaca, tucchakaṃ maṃ, samma, avaca—idha khanāhī’ti. So evaṃ vadeyya: ‘nāhaṃ taṃ, samma, alikaṃ avacaṃ, tucchakaṃ avacaṃ. Api ca ahameva ummādaṃ pāpuṇiṃ cetaso vipariyāyan’ti.

Evamevaṃ kho, āvuso, bhikkhu katthī hoti vikatthī adhigamesu: ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ dutiyaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ tatiyaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ catutthaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ ākāsānañ­cāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ viñ­ñā­ṇañ­cāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ ākiñ­cañ­ñā­yatanaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ neva­saññā­nā­sañ­ñāyata­naṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipi, ahaṃ saññā­ve­dayi­ta­nirodhaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipī’ti.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo samanuyuñjati samanuggāhati samanubhāsati. So tathāgatena vā tathā­gata­sā­vakena vā jhāyinā samā­patti­kusa­lena para­citta­kusa­lena para­citta­pariyā­ya­kusa­lena sama­nu­yuñji­yamāno sama­nug­gāhiya­māno sama­nubhā­si­yamāno irīṇaṃ āpajjati vicinaṃ āpajjati anayaṃ āpajjati byasanaṃ āpajjati anayabyasanaṃ āpajjati.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo evaṃ cetasā ceto paricca manasi karoti: ‘kiṃ nu kho ayamāyasmā katthī hoti vikatthī adhigamesu—ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmipi … pe … ahaṃ saññā­ve­dayi­ta­nirodhaṃ samāpajjāmipi vuṭṭhahāmipī’ti.

Tamenaṃ tathāgato vā tathā­gata­sāvako vā jhāyī samā­patti­kusalo para­citta­pariyā­ya­kusalo cetasā ceto paricca pajānāti: 

‘Dīgharattaṃ kho ayamāyasmā khaṇḍakārī chiddakārī sabalakārī kammāsakārī, na santatakārī na santatavutti sīlesu. Dussīlo kho ayamāyasmā; dussilyaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (1)

Assaddho kho pana ayamāyasmā; assaddhiyaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (2)

Appassuto kho pana ayamāyasmā anācāro; appasaccaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (3)

Dubbaco kho pana ayamāyasmā; dovacassatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (4)

Pāpamitto kho pana ayamāyasmā; pāpamittatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (5)

Kusīto kho pana ayamāyasmā; kosajjaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (6)

Muṭṭhassati kho pana ayamāyasmā; muṭṭhassaccaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (7)

Kuhako kho pana ayamāyasmā; kohaññaṃ kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (8)

Dubbharo kho pana ayamāyasmā; dubbharatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ. (9)

Duppañño kho pana ayamāyasmā; duppaññatā kho pana tathā­gatap­pa­vedite dhammavinaye parihānametaṃ’. (10)

So vatāvuso, bhikkhu ‘ime dasa dhamme appahāya imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatī’ti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. So vatāvuso, bhikkhu ‘ime dasa dhamme pahāya imasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatī’ti ṭhānametaṃ vijjatī”ti.

Pañcamaṃ.