Milindapañha

Anumānapañha

Ves­santara­vagga

11. Nib­bā­na­sacchi­karaṇa­pañha

“Bhante nāgasena, tumhe bhaṇatha—‘nibbānaṃ na atītaṃ, na anāgataṃ, na paccuppannaṃ, na uppannaṃ na anuppannaṃ na uppādanīyan’ti. Idha, bhante nāgasena, yo koci sammāpaṭipanno nibbānaṃ sacchikaroti, so uppannaṃ sacchikaroti, udāhu uppādetvā sacchikarotī”ti? “Yo koci, mahārāja, sammāpaṭipanno nibbānaṃ sacchikaroti, so na uppannaṃ sacchikaroti, na uppādetvā sacchikaroti, api ca, mahārāja, atthesā nibbānadhātu, yaṃ so sammāpaṭipanno sacchikarotī”ti.

“Mā, bhante nāgasena, imaṃ pañhaṃ paṭicchannaṃ katvā dīpehi, vivaṭaṃ pākaṭaṃ katvā dīpehi chandajāto ussāhajāto, yaṃ te sikkhitaṃ, taṃ sabbaṃ etthevākirāhi, etthāyaṃ jano sammūḷho vimatijāto ­saṃsa­ya­pak­khando, bhindetaṃ antodosasallan”ti. “Atthesā, mahārāja, nibbānadhātu santā sukhā paṇītā, taṃ sammāpaṭipanno jinānusiṭṭhiyā saṅkhāre sammasanto paññāya sacchikaroti. Yathā, mahārāja, antevāsiko ācari­yānu­siṭṭhiyā vijjaṃ paññāya sacchikaroti; evameva kho, mahārāja, sammāpaṭipanno jinānusiṭṭhiyā paññāya nibbānaṃ sacchikaroti.

Kathaṃ pana taṃ nibbānaṃ daṭṭhabbanti? Anītito nirupaddavato abhayato khemato santato sukhato sātato paṇītato sucito sītalato daṭṭhabbaṃ.

Yathā, mahārāja, puriso bahukaṭ­ṭha­puñ­jena jalita­kaṭṭhi­tena agginā dayhamāno vāyāmena tato muñcitvā niraggikokāsaṃ pavisitvā tattha paramasukhaṃ labheyya; evameva kho, mahārāja, yo sammāpaṭipanno, so yoniso manasikārena ­byapaga­ta­ti­vidhag­gi­santā­paṃ paramasukhaṃ nibbānaṃ sacchikaroti. Yathā, mahārāja, aggi, evaṃ tividhaggi daṭṭhabbo; yathā aggigato puriso, evaṃ sammāpaṭipanno daṭṭhabbo; yathā niraggikokāso, evaṃ nibbānaṃ daṭṭhabbaṃ.

Yathā vā pana, mahārāja, puriso ahi­kukku­ra­manus­sa­kuṇapa­sarīra­vaḷañ­ja­koṭṭhā­sa­rāsi­gato kuṇapa­jaṭā­jaṭi­tantara­manupa­viṭṭho vāyāmena tato muñcitvā nikkuṇapokāsaṃ pavisitvā tattha paramasukhaṃ labheyya; evameva kho, mahārāja, yo sammāpaṭipanno, so yoniso manasikārena ­byapaga­ta­kile­sakuṇa­paṃ paramasukhaṃ nibbānaṃ sacchikaroti. Yathā, mahārāja, kuṇapaṃ, evaṃ pañca kāmaguṇā daṭṭhabbā; yathā kuṇapagato puriso, evaṃ sammāpaṭipanno daṭṭhabbo; yathā nikkuṇapokāso, evaṃ nibbānaṃ daṭṭhabbaṃ.

Yathā vā pana, mahārāja, puriso bhīto tasito kampito viparī­ta­vib­bhan­ta­citto vāyāmena tato muñcitvā daḷhaṃ thiraṃ acalaṃ abhayaṭṭhānaṃ pavisitvā tattha paramasukhaṃ labheyya; evameva kho, mahārāja, yo sammāpaṭipanno, so yoniso manasikārena ­byapaga­ta­bhaya­santā­saṃ paramasukhaṃ nibbānaṃ sacchikaroti. Yathā, mahārāja, bhayaṃ, evaṃ jāti­jarāb­yādhi­maraṇaṃ paṭicca aparāparaṃ pavattabhayaṃ daṭṭhabbaṃ; yathā bhīto puriso, evaṃ sammāpaṭipanno daṭṭhabbo; yathā abhayaṭṭhānaṃ, evaṃ nibbānaṃ daṭṭhabbaṃ.

Yathā vā pana, mahārāja, puriso kiliṭ­ṭha­malina­ka­lala­kadda­ma­dese patito vāyāmena taṃ kalalakaddamaṃ apavāhetvā pari­suddha­vimala­desa­mupagan­tvā tattha paramasukhaṃ labheyya; evameva kho, mahārāja, yo sammāpaṭipanno, so yoniso manasikārena ­byapaga­ta­kile­samala­kad­damaṃ paramasukhaṃ nibbānaṃ sacchikaroti. Yathā, mahārāja, kalalaṃ, evaṃ lābhasakkā­ra­siloko daṭṭhabbo; yathā kalalagato puriso, evaṃ sammāpaṭipanno daṭṭhabbo; yathā pari­suddha­vimala­deso, evaṃ nibbānaṃ daṭṭhabbaṃ.

Tañca pana nibbānaṃ sammāpaṭipanno kinti sacchikaroti? Yo so, mahārāja, sammāpaṭipanno, so saṅkhārānaṃ pavattaṃ sammasati. Pavattaṃ sammasamāno tattha jātiṃ passati jaraṃ passati byādhiṃ passati maraṇaṃ passati, na tattha kiñci sukhaṃ sātaṃ passati āditopi majjhatopi pariyosānatopi. So tattha kiñci na gayhūpagaṃ passati. Yathā, mahārāja, puriso divasasantatte ayoguḷe jalite tatte kaṭhite āditopi majjhatopi pariyosānatopi na kiñci gayhūpagaṃ padesaṃ passati; evameva kho, mahārāja, yo saṅkhārānaṃ pavattaṃ sammasati, so pavattaṃ sammasamāno tattha jātiṃ passati jaraṃ passati byādhiṃ passati maraṇaṃ passati, na tattha kiñci sukhaṃ sātaṃ passati āditopi majjhatopi pariyosānatopi. So tattha na kiñci gayhūpagaṃ passati, tassa gayhūpagaṃ apassantassa citte arati saṇṭhāti, kāyasmiṃ ḍāho okkamati, so atāṇo asaraṇo asaraṇībhūto bhavesu nibbindati.

Yathā, mahārāja, puriso jalitajālaṃ mahantaṃ aggikkhandhaṃ paviseyya, so tattha atāṇo asaraṇo asaraṇībhūto aggimhi nibbindeyya; evameva kho, mahārāja, tassa gayhūpagaṃ apassantassa citte arati saṇṭhāti, kāyasmiṃ ḍāho okkamati, so atāṇo asaraṇo asaraṇībhūto bhavesu nibbindati.

Tassa pavatte bhaya­dassā­vissa evaṃ cittaṃ uppajjati ‘santattaṃ kho panetaṃ pavattaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ bahudukkhaṃ bahūpāyāsaṃ, yadi koci labhetha appavattaṃ etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ, yadidaṃ sabba­saṅ­khā­ra­sama­tho sabbū­padhipa­ṭi­nissaggo taṇhakkhayo virāgo nirodho nibbānan’ti. Iti hetaṃ tassa appavatte cittaṃ pakkhandati pasīdati pahaṃsayati tusayati ‘paṭiladdhaṃ kho me nissaraṇan’ti.

Yathā, mahārāja, puriso vippanaṭṭho videsa­pak­khando nib­bāha­na­maggaṃ disvā tattha pakkhandati pasīdati pahaṃsayati tusayati ‘paṭiladdho me nibbāhanamaggo’ti; evameva kho, mahārāja, pavatte bhaya­dassā­vissa appavatte cittaṃ pakkhandati pasīdati pahaṃsayati tusayati ‘paṭiladdhaṃ kho me nissaraṇan’ti.

So appa­vat­tat­thāya maggaṃ āyūhati gavesati bhāveti bahulīkaroti, tassa tadatthaṃ sati santiṭṭhati, tadatthaṃ vīriyaṃ santiṭṭhati, tadatthaṃ pīti santiṭṭhati, tassa taṃ cittaṃ aparāparaṃ manasikaroto pavattaṃ samatikkamitvā appavattaṃ okkamati, appa­vat­ta­manup­patto, mahārāja, sammāpaṭipanno ‘nibbānaṃ sacchikarotī’ti vuccatī”ti. “Sādhu, bhante nāgasena, evametaṃ tathā sampaṭicchāmī”ti.

Nib­bā­na­sacchi­karaṇa­pañho ekādasamo.