Mahāvastu

54. Śiriprabha Jātaka

bodhisatvo uruvilvāye tapovane duṣkaraṃ carati | ekena kolena divasaṃ yāpento aṣṭādaśa māsāṃ kolāharatāye pratipannaḥ | ekena tilena divasaṃ yāpento aṣṭādaśa māsāṃ tilāharatāye pratipanno | ekena taṇḍulena divasaṃ yāpento aṣṭādaśa māsāṃ taṇḍulam āharatāye pratipanno | aṣṭādaśa māsā sarvaśo anāharatāye pratipannaḥ ||

ekaṃ kolaṃ tasya bhakṣaṃ ekaṃ tilakataṇḍulaṃ ||

kvaci sya sambuddhajñānaṃ na vīryavante saṃśraye ||

kālāśītako sarvo va evaṃ aṃgāni se abhūt* ||

viṣkambhe yathoṣṭrapadaṃ hanukā se tadā abhū ||

jīrṇagopānasyāntarikā ośīrṇā pārśvake yathā ||

evaṃ kāyaṃ maharṣisya tapena pariśoṣitaṃ ||

veṣṭanaveṇīva dīrghā unnatāvanatā yathā ||

evam asya pṛṣṭhi kaṇṭhaś ca unnatāvanatā abhūt* ||

tasya netrā prakāśanti udupāne va tārakā ||

gambhīraṃ sya tadāśvāsaṃ karmārāṇāṃ va gargarī ||

sāradaṃ vā yathālaṃbu haritacchinnamilāyitaṃ ||

evaṃ śīrṣaṃ maharṣisya tapena pramilāyitaṃ ||

śāntakāyo mahāvīro aśrutaṃ ātmacetasaṃ ||

ugraṃ tapaṃ niṣevate sarvasatvāna kāraṇā ||

na śakyaṃ ca parikīrtayituṃ sarvavācāya bhāṣataḥ ||

yaṃ duṣkaraṃ care vīro satvāṃ dṛṣṭvāna duḥkhitān* ||

pakṣir vā ca yathākāśe paryantaṃ nādhigacchati ||

yathāpi sāgare vāri aprameyo mahodadhiḥ ||

evaṃ lokapradīpānāṃ buddhān ādityabandhunāṃ ||

na śakyaṃ guṇaparyantaṃ sarvavācāya bhāṣituṃ ||

anāliptā chavī tasya pṛṣṭhīyam upalepitā ||

gātrā ca patitā sarve na ca vīryate saṃsati ||

gṛhṇīya purimaṃ kāyaṃ pṛṣṭhimaṃ parigṛhṇati ||

yadā utthāsi vegena sukhena prapate muni ||

catvāri devatā dṛṣṭvā kāyaṃ vīrasya durbalaṃ ||

āhansu muni kālagato na ca vīryato sansati ||

evaṃrūpaṃ tapam ugraṃ carante puruṣottame ||

vismayaṃ loka āpanno sadevāsuramānuṣo ||

etam evaṃrūpaṃ ugratapaṃ kumārasya śrutvā rājā śuddhodano āpṛṣṭapuruṣāṇāṃ sakāśāto mahāprajāpatī ca gautamī yaśodharā ca sarvaṃ ca śākyarāṣṭraṃ utkaṇṭhitā | api ca nāma kumāro kṣemeṇa tāvad ugrāto tapāto vyutthito yeya || yaśodharāye pi etad abhūṣi | na etaṃ mama sādhu bhaveya na pratirūpaṃ yam ahaṃ āryaputreṇa duḥkhitena duṣkaraṃ carantena tṛṇasaṃstarakena lūhāhāreṇa aham iha rājakule rājārhāṇi bhojanāni bhuṃjeyaṃ rājārahāṇi pānāni pibeyaṃ rājārhāṇi vastrāṇi dhārayeyaṃ rājārhāṇi śayyāsanāni kalpayeyaṃ || yaṃ nūnāhaṃ pi lūkhaṃ ca āhāraṃ āhareyaṃ prākṛtāni ca vastrāṇi dhārayeyaṃ tṛṇasaṃstare pi śayyāṃ kalpayeyaṃ || sā dāni lūkhaṃ ca āhāraṃ āharesi prākṛtāni pi vastrāṇi dhārayesi tṛṇasaṃstarake pi śayyāṃ kalpayesi ||

yadā ca bhagavāṃ pravṛttapravara­dharma­cakro rājagṛhe viharati ardhatrayodaśa­bhikṣu­śata­pari­vārito tadā rājñā śuddhodanena cchandako ca kālodāyī ca rājagṛhaṃ preṣitā bhagavato dūtā | anukampitā bhagavatā devā manuṣyā ca jñātīṃ pi bhagavān anukaṃpatu | yaṃ ca bhagavāṃ vadeyya taṃ karetha || te pi kapilavastuno rājagṛham anuprāptā bhagavantaṃ ca upasaṃkrāntā yaṃ ca rājño śuddhodanasya saṃdeśaṃ sarvasya jñātivargasya taṃ sarvaṃ bhagavato ārocitaṃ || bhagavāṃ ca kālajño velajño samayajño kālaṃ ca velaṃ ca samayaṃ ca āgamayati jātibhūmiṃ gamanāye || bhagavāṃ chandakakālodāyīn āmantrayati || pravrajiṣyatha cchandakakālodāyī || te avacaṃsu || rājñā śuddhodanena āṇattā yaṃ vo bhagavāṃ vadeyya taṃ kuryātha || yaṃ ca paśyanti nāpy atra nāpito nāpi kāṣāyāṇi yehi prāvṛtā pravrajeyāmaḥ te bhagavantam anuvartantā āhansuḥ || pravrajiṣyāmaḥ bhagavan* || te dāni bhagavatā ehibhikṣukāya ābhāṣṭā || ehatha bhikṣavaḥ chandakakālodāyī caratha tathāgate brahmacaryaṃ || teṣāṃ dāni bhagavatā ehibhikṣukāye ābhāṣṭānāṃ yaṃ kiṃcid gṛhiliṃgaṃ gṛhidhvajaṃ gṛhigupti gṛhikalpaṃ sarvaṃ samantarahitaṃ tricīvarā ca prādurbhūtā sambhṛtaṃ ca pātraṃ prakṛtisvabhāvasaṃsthitā ca keśā īryāpatho ca sānaṃ saṃsthihe tadyathāpi nāma varṣaśatopasampannānāṃ bhikṣūṇāṃ eṣā āyuṣmantānāṃ chandakakālodāyināṃ pravrajyā upasampadā bhikṣubhāvo ||

āyuṣmāṃ udāyī bhagavantam āha || bhagavaṃ yaśodharā bhagavato anuvratā bhagavato tapovane duṣkaraṃ carantasya yaśodharāpi lūkhaṃ āhāram āharesi prākṛtāni ca vastrāṇi dhāresi rājārahāṇi śayyāsanāni utsṛjya tṛṇasaṃstarake seyyāṃ kalpesi || bhikṣū bhagavantaṃ pṛcchanti || kathaṃ bhagavaṃ yaśodharā bhagavato anuvratā || bhagavān āha || na bhikṣavo etarahiṃ eva yaśodharā mama anuvratā || anyadāpi yaśodharā mama anuvratā || bhikṣū āhansuḥ || anyadāpi bhagavaṃ || bhagavān āha || anyadāpi hi bhikṣavo ||

bhūtapūrvaṃ bhikṣavo atītamadhvāne anyatarasmiṃ araṇyāyatane śiriprabho nāma mṛgo prativasati prāsādiko darśanīyo susaṃsthitaśarīro raktehi khurehi raktehi pādehi aṃjitehi akṣīhi paṃcaśatamṛgayūthaṃ pariharati || tasya dāni mṛgarājño agramahiṣī | sā tasya prabhāvānuraktā anuvratā ca || tena mṛgeṇa muhūrtam api vinābhāvo na bhavati || aparo ca nīlako nāma lubdhako | tena tahiṃ araṇyāyatane mṛgāṇāṃ pāśā śoḍḍitā || so śiriprabho tena mahantena mṛgayūthena saṃparivārito tahiṃ araṇyāyatane caramāṇo baddho || sarve ca mṛgā ca mṛgī ca mṛgarājaṃ baddhaṃ dṛṣṭvā palānā ekā mṛgī yā tasya mṛgarājño bhaktimantā ca anuvratā sā sthitā na palāyati | sā ca mṛgī śiriprabhaṃ gāthayādhyabhāṣe ||

vikramāhi śiriprabhā vikramāhi mṛgādhipa |
purā so lubdhako eti yena so pāśo oḍḍito |
chinde vāratrakaṃ pāśaṃ na ramiṣyaṃ tvayā vinā ||

atha bhikṣavo śiriprabho mṛgarājā tāṃ mṛgīṃ gāthāya pratyabhāṣe ||

vikramāmi na śaknomi bhūmau patāmi vegito |
dṛḍho vāratrako pāśo pādaṃ me parikartati ||

ramaṇīyāny araṇyāni parvatāni vanāni ca |
ramiṣyasi tuvaṃ bhadre anyena patinā saha ||

atha kahlu bhikṣavaḥ sā mṛgī taṃ mṛgarājaṃ gāthāya pratyabhāṣati ||

ramaṇīyāny aranyāni parvatāni vanāni ca |
ramiṣyāmy ahaṃ tvayā sārdhaṃ api anyāsu jātiṣu ||

teṣāṃ ca vilapantānāṃ śrutvāna ca vikrandatāṃ |
lubdhako tatra so gacchi pāpakarmā sudāruṇo ||

so dāni mṛgarājā taṃ paśyati lubdhakaṃ tadā dūrato eva āgacchantaṃ kṛṣṇaṃ pāṇḍurehi dantehi raktākṣaṃ puruṣādasamaṃ nīlāmbaradharaṃ dṛṣṭvā ca puna tāṃ mṛgīṃ gāthāya pratyabhāṣe ||

ayaṃ so lubdhako eti kṛṣṇo nīlāmbaraprāvṛto |
yo me carmaṃ ca mānsaṃ ca cchinditvā mahyaṃ haniṣyati ||

tasyāvidūre sā mṛgī yena so lubdhako tena pratyudgamya taṃ lubdhakaṃ gāthāye adhyabhāṣe ||

saṃstarāhi palāśāni asiṃ āvṛha lubdhaka |
mama pūrvaṃ badhitvāna paścā hiṃsi mahāmṛgaṃ ||

atha khalu bhikṣavo tasya lubdhakasya etad abhūṣi || mama dūrato eva mṛgā dṛṣṭvā palāyanti adarśanaṃ gacchanti iyaṃ punar mṛgī atīva anuttrastā ātmatyāgaṃ kṛtvā abhimukhī āgacchati naiṣā bhāyati nāpi palāyati || so dāni lubdhako tasyā mṛgīye vinayaṃ dṛṣṭvā vismita āścaryaṃ prāpto | yādṛśī iyaṃ mṛgī | asmākaṃ na te guṇāḥ ye eteṣāṃ | na te tiricchā yeṣāṃ imaṃ edṛśaṃ guṇamāhātmyaṃ edṛśā dṛḍhacittatā edṛśā kṛtajñatā edṛśā ca anuvratatā mukhatuṇḍakena āhāraṃ paryeṣanto vayaṃ tiricchā ye vayaṃ edṛśaṃ mahātmānaṃ mṛgaṃ upayātā nāma heṭhāṃ utpādema | mā vaheṣyaṃ etaṃ mṛgaṃ pāśato || so dāni lubdhako tāṃ mṛgīṃ gāthāye pratyabhāṣati ||

na me śrutaṃ vā dṛṣṭaṃ vā yaṃ mṛgī bhāṣati mānuṣaṃ ||

tvaṃ ca bhadre sukhī bhohi muṃcāmi te mahāmṛgaṃ ||

tena dāni lubdhakena so śiriprabho mṛgarājā pāśabaddho mukto || sā dāni mṛgī taṃ mṛgarājaṃ muktaṃ dṛṣtvā āttamanā pramuditā prītisaumanasyajātā lubdhakaṃ gāthāye pratyabhāṣe ||

evaṃ lubdhaka nandāhi saha sarvehi jñātihi ||

yathāhaṃ adya nandāmi dṛṣṭvā muktaṃ mahāmṛgaṃ |
pūrvenivāsaṃ bhagavāṃ pūrvejātim anusmaran* |
jātakam idam ākhyāsi śāstā bhikṣūṇam antike ||

te skandhā te ca dhātavaḥ tāni āyatanāni ca |
ātmānam adhikṛtya bhagavān etam arthaṃ viyākare ||

anavarāgrasmiṃ saṃsāre yatra me uṣitaṃ purā |
śiriprabho ahaṃ āsi mṛgī āsi yaśodharā ||

ānando lubdhako āsi evaṃ dhārayatha jātakaṃ |
evam imaṃ anuparītaṃ bahuduḥkhaṃ
uccanīcacaritaṃ idaṃ purāṇaṃ |
vigatajvaro vigatabhayo aśoko
svajātakaṃ bhāṣati bhikṣusaṃghamadhye ||

samāptaṃ śiriprabhasya mṛgarājasya jātakaṃ ||