Saṃyutta Nikāya 14

4. Catutthavagga

31. Pubbe­sam­bodha­sutta

Sāvatthiyaṃ viharati. “Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā ana­bhisam­buddhassa bodhi­sattas­seva sato etadahosi: ‘ko nu kho pathavīdhātuyā assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ; ko āpodhātuyā assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ; ko tejodhātuyā assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ; ko vāyodhātuyā assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇan’ti?

Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi: ‘yaṃ kho pathavīdhātuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ pathavīdhātuyā assādo; yaṃ pathavīdhātu aniccā dukkhā vipari­ṇāma­dhammā, ayaṃ pathavīdhātuyā ādīnavo; yo pathavīdhātuyā ­chanda­rāga­vinayo ­chanda­rāgap­pahānaṃ, idaṃ pathavīdhātuyā nissaraṇaṃ. Yaṃ āpodhātuṃ paṭicca … pe … yaṃ tejodhātuṃ paṭicca … pe … yaṃ vāyodhātuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ vāyodhātuyā assādo; yaṃ vāyodhātu aniccā dukkhā vipari­ṇāma­dhammā, ayaṃ vāyodhātuyā ādīnavo; yo vāyodhātuyā ­chanda­rāga­vinayo ­chanda­rāgap­pahānaṃ, idaṃ vāyodhātuyā nissaraṇaṃ’.

Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imāsaṃ catunnaṃ dhātūnaṃ evaṃ assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ na abbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake ­sassama­ṇab­rāhma­ṇiyā pajāya sade­va­manus­sāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisam­buddhoti paccaññāsiṃ.

Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imāsaṃ catunnaṃ dhātūnaṃ evaṃ assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake ­sassama­ṇab­rāhma­ṇiyā pajāya sade­va­manus­sāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisam­buddhoti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi: ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti.

Dutiyaṃ.